Ako jedna čierna mačka našla svojho pána

20. září 2012 v 20:32 | アヤメ テンシ |  Jednorázovky
Konnichiwa ~~
Velice sa ospravedlňujem za to, že zas málo pridávam.. Ale pravda je taká, že sa snažím napísať sériovku o padlých anjeloch, ktorúú sem dám až keď bude mať viac častí aby som mala kus pokoj a nové písala popri tom.
Nom. Ale späť k súčastnosti!


Túto poviedku chcem venovať všetkým čiernym mačkám bez pána, ale hlavne Bodke, lebo eln ona vie o čo v tejto poviedke vlastne kráča a len ona ju pochopí tak, ako bola písaná. :)
Ja len dúfam, že sa vám bude páčiť.
Vidíme sa po Comics Salone ♥



Som ako čierna mačka. Nemám pána, nemám priateľov a sám pochybujem o svojom živote. Ľudia sa na mňa boja pozrieť, ako keby som bol Diabol, Satan. Súdia podľa obalu, nikdy nenahliadnu pod povrch. Veď na čo? Ešte zistia, že niekto z pomedzi ich susedov nieje povrchný úbožiak a dostanú šok.. Dokonca sa boja prisadnúť si ku mne. Okrem neho. Lebo on je rovnaký ako ja, lebo on ma chápe. Stále nosí dlhé rukáve, či je leto, či zima. Snaží sa skryť to kým v skutočnosti je; tak ako ja. Každý deň som čakal, či prehovorí. Každý deň som čakal, či nastúpi a prisadne si ku mne. No v to ráno neprišiel. Po škole sa skoro stalo niečo.. zlé. Videl som tlupu chalanov ako do niečoho kope. Nevenoval som tomu pozornosť, dokedy som nepočul ten hlas. Cítil som, že je to on. Cítil som, že ma potrebuje. Ani neviem, kde sa vo mne vzala tá sila. Skrátka som tam prišiel a tým skurvencom nakopal zadky. On ležal na zemi, bez pohybu, bez známok života. Asi omdlel pomyslel som si a vzal som ho na ruky. Bol ťažší a väčší, než ako na prvý pohľad vypadal.

Opatrne som ho položil na svoju posteľ a ešte opatrnejšie som z neho stiahol mikinu. Začal som mu ošetrovať rany po tvrdých úderoch od niekoľkých útočníkoch. Ako som predpokladal, netrvalo dlho a zobudil sa. Jeho veľké hnedé oči na mňa spýtavo pozerali.
"Mal by si si dávať väčší pozor. Mohli ti vážne ublížiť." zamrmlal som popod nos a obviazal mu zápästie. Nečakal som, že odpovie. Nečakal som nič. No objal ma.
"Ďakujem" zašepkal
"To nič, určite by ti pomohol niekto iný, keby som tam nebol ja."
"Komu by už len záležalo na mne? Kto by sa ma pokúsil zachrániť?"
"Mne na tebe záleží!" vyhŕklo zo mňa. Obaja sme na seba pozerali ako obarení, neschopní povedať jediné slovo. Cítil som, ako mi do tváre stúpa červeň. Sklopil som zrak a pokračoval v ošetrovaní rán.
"Denny." povedal po chvíli. Donútilo ma to zdvihnúť zrak. Na tvári mu žiaril úsmev. Mal som chuť ho pobozkať, objať, znásilniť, mať ho len pre seba, spraviť ho svojím pánom.
"Jakub." odpovedal som mu po chvíli.
"Dobre, Kubko. Takže odteraz sa musíš zmieriť s tým, že sa ma už nikdy nezbavíš. Budem ťa sledovať po ceste do školy, počas tvojho spánku, keď budeš v sprche, skrátka stále." nestihol som sa ani nadýchnuť a už ma zas obímal. Jeho veľké ruky zvierali môj hrudník, skoro som nedýchal, no stálo to za to. Mať ho pri sebe bolo všetko, čo som kedy chcel.

Čas letel ako voda, už som nerátal dni a týždne čo sme sa poznali. Stali sa z nás priatelia na život a na smrť. Stále som chcel viac, ale nechcel som mu nijak ublížiť.
Zazvonil mi mobil. SMS od Dennyho. "Dnes večer idem do kina. Chceš sa pridať? Vlastne.. Ideš so mnou! O 18:25 pri kostole. Posielam pusu!" nemohol som povedať nie. Vlastne on ma donútil nepovedať nie...

"Aký film to vlastne bude?"
"Ničo o mimozemšťanoch. A nejakom blavákovi."
"Aha. Takže niečo veľmi zaujímavé vravíš?"
"Tak nejak. Ale potom spolu pôjdeme na židák. Je ti to jasné krpec?"
" Ja niesom krpec! Som vysoký ako ty!"
"Ale stále si krpec." zašuškal mi do ucha a postrapatil mi vlasy

Film sa skončil skôr, ako sa začal, lebo v kine vypadol prúd. Nechcelo sa nám čakať, kým to tam niekto nahodí, tak sme si šli kúpiť pizzu a odbehli sme na židovský cintorín. Sedeli sme na kraji opretí o plot a jedli sme.
"Dnes si nejak ticho. Deje sa niečo?" spýtal som sa ho po niekoľkých minútach ticha. Vypadal trošku ustarostene, ako keby nespal niekoľko nocí.
"To nič. Len som nad niečím rozmýšľal. Aby som povedal pravdu, rozmýšľal som o nás." moje srdce začalo biť ako o život. Roztriasli sa mi ruky. Ako to zistil? Teda.. Zistil to?? pýtal som sa sám seba popri tom, ako som čakal čo povie.
"O nás?" spýtal som sa, keď už dlho nič nehovoril.
"Áno.. Totiž.. Asi to bude znieť dosť blbo, ale mám.. mám ťa rád. Nie ako kamoša ale.. Ako niečo viac, Kubo." moje srdce začalo biť ešte silnejšie, do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia a celý som sa roztriasol. Ako som predpokladal, objal ma. Ale teraz to bolo iné. Z toho objatia bolo cítiť lásku, veľa lásky. Mal som pocit, že ak sa od seba odtrhneme, zomriem. Pomaly ma od seba odtisol a dal mi malý božtek na líce. Chcel som viac. Chcel som ho celého, aj keď len raz. Pomaly sa ku mne priblížil tvárou a pobozkal ma.
Raz.
Dva krát.
Nakoniec som to prestal počítať. Asi o hodinu neskôr sme šli k nemu. Jeho rodičia boli preč, v byte ostal len jeho labrador Jack spiaci v obývačke. Na nič sme nečakali a zamierili sme do jeho izby. Posadil som sa na kraj postele a čakal som, čo spraví. Sadol si ku mne a pobozkal mi ruku. Pomalými ťahmi so mňa stiahol mikinu, tičko aj rifle. "Ľahni si" prikázal mi a ja som poslúchol. Kolenom mi roztiahol nohy a dráždil môj rozkrok. Moje ruky zablúdili k zipsu jeho nohavíc. Cítil som, ako tvrdne. Ten pocit vo mne vyvolal túžbu po ňom, ešte silnejšiu než doteraz.
"Priprav sa." zašepkal a svoj penis pritlačil na môj zadok. Prvé čo mi napadlo bolo, že ho zabijem. Tu a teraz. Ale po chvíli ma to prešlo. Potreboval som ho v sebe, aj keby to mao byť prvý a posledný raz.
"Uvoľni sa, takto ho tam nestrčím."
"Snažím sa, ale keď ono to nieje tak ľahké. Predstav si, že do teba chce niekto niečo vopchať a ono to bude strašne bolieť. Len si to predstav."
Usmial sa na mňa a dal mi pusu.
"Ak chceš, prestanem." pokrútil som hlavou.
"Chcem." zašepkal som.
Pomaly do mňa začal vnikať, kúsok po kúsku. Bolesť pomaly ustupovala a moje telo bolo zrazu ako v ohni. Chcel som stále viac. Viac jeho tepla, jeho lásky, chcel som ho len pre seba..

Zobudilo ma prenikavé štekanie a niečo mokré na mojom stehne. Pred očami som mal Jackovu veselú tváričku, s ktorej mu kapkali sliny rovno na mňa. Denny sa len smial a snažil sa nestratiť rovnováhu. Nikdy som ho vevidel šťastnejšieho, nikdy som nebol šťastnejší. Z chlapca, ktorý si ku mne sem-tam prisadol v autobuse sa stala moja najbližšia osoba. Čierna mačka nenávidená všetkými len pre svoj výzor konečne našla svojho pána, osobu, ktorou bude milovaná a ktorej bude svoju lásku vracať.
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 21. září 2012 v 16:06 | Reagovat

to je krásne! milujem tvoje poviedky a samozrejme sa veľmi teším na tých padlých anjelov :) som si istá, že to bude skvelé ako všetko, čo napíšeš :)

2 アヤメテンシ アヤメテンシ | E-mail | Web | 23. září 2012 v 14:01 | Reagovat

[1]: ďakujeem :)) a ak to bude, tak to bude o rok xD zarovno s dokončením Gacktovej autobiografie.. ... ja viem že to tu zanedbávam, ale.. :D nič sa mi nechce...

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 23. září 2012 v 18:45 | Reagovat

až za rok? :( ale nooo :( mne sa tiež nechce, ale až takto? :D

4 アヤメテンシ アヤメテンシ | E-mail | Web | 24. září 2012 v 15:34 | Reagovat

[3]: :DD vieš ako písanie mi ide, ale len keď mám nejakú výraznejšiu náladu, alebo keď mám za sebou maratón Yaoi a JGV xD a je to hlavne o Yaoi, takžeeee nom :D a keďže Yaoi došlo, mám len Hentai, a to je nuda xD ani môjmu psovi by sa z toho nepostavil.. keby som nejakého mala no.. :D

5 Katsumi Katsumi | 26. září 2012 v 17:11 | Reagovat

Je to nádherný :-)

6 アヤメテンシ アヤメテンシ | E-mail | Web | 29. září 2012 v 17:02 | Reagovat

[5]: ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama