I want to be your lover...

16. srpna 2012 v 20:53 | アヤメ テンシ |  Jednorázovky
Tak.. A je to tu.. Rozhodla som sa dopísať pokračovanie na "Vôbec si sa nezmenil.." lebo pár ľúdí sa ma snažilo prizabiť za to "možno" umm :) tak sem ju máte ^^ aj keĎ kus oneskorene :D


Ako bonus dole nájdete zoofilno-yaoistickú básničku..
Poviedka aj básnička sú venované Bodke, ako poďakovanie vopred za pozeranie Yaoi v prírode s (určite) nádherným pohľadom na Roháče... :D

No.. takprajem pekné čítanie úchyláci ;) dúfam, že pri sebe máte vrackovky :D



Ležal vo vani plnej horúcej vody. Myšlienky mu blúdili ani sám nevedel kde. "Pol roka..." zašepkal a zapálil si navlhnutú cigraetu. Za pár minút sa otvorili dvere. Stál v nich svalnatý chlap a v rukách držal niekoľko uterákov. "Smiem sa pridať?" spýtal sa po pár nesmelých pohľadoch smerom do vane. "Poď..." Zašepkal Haruma a stiahol sa do rohu, kým si Manato nesadol k nemu.
"Stojí ti..." ozval sa po pár minútach ticha Manato.
"Aj tebe stojí..." odpovedal mu Haruma a snažil sa skryť úsmev.
"Tak sa ideme hrať" zavelil Manato a už bol nalepený na Hrumovom útlom tele.
"H-hej! brzdi! Ešte si ani neraňajkoval a už ma chceš pretiahnuť?" bránil sa Haruma, no nejak neuspel. Manato ho potiahol za nohy, ktoré si vyložil na ramená a zasypával ich malými bozkami. Haruma sa snažil dostať sa do pôvodnej polohy, no bolo neskoro. Manato do ruky chytil jeho pýchu a začal ju hladiť. Netrvalo dlho a Hrumove telo sa zmietalo v prudkom orgazme.
"Baka.." zašepkal potichu a zložil svoje nohy z jeho ramien. Pomaly sa posadil do pôvodnej polohy a nenápadne sledoval Manata, ktorý si nadšene olizoval prsty.
"Raňajky by sme mali.. Takže sa môžme hrať, však?"
"Ak sa chceš hrať, hraj sa sám.. Moje zásoby si už vyčerpal."
"Haru-chan... Už zas si na mňa zlý!" osopil sa Manato a ponoril sa hlbšie do vody.
"Ja viem... Ten najhorší milenec na svete..." odpovedal a vyšiel z vane. Okolo pásu si omtotal uterák, do ruky si vzal cigarety a odišiel.


Vošiel do malého baru zastrčeného v tmavej, jednosmernej uličke. Sadol si k mladej plavovlasej európanke s veľkými zelenými očami.
"Prečo si ma tu zavolala?" spýtal sa nahnevaným hlasom.
"Prosím, Manato, vráť sa. už je to pol roka... Chýbaš mi.." začala prosebným tónom. Manato sa poškrabal po čele a objednal si drink.
"Vrátiť sa? Chceš ma rozosmiať? Ty si asi myslíš, že ťa stále milujem, čo? Ale mýliš sa.."
"Manato.. ty si nikdy nikoho nemiloval. Tak kde je problém?"
"Problém je v tom, že teraz niekoho mám.. Síce niekedy mám pocit, že mu leziem na nervy a že som preňho len príťažou, ale milujem ho.." zašepkal a utrel si slzy tečúce po líci.
"A to ti mám akože veriť?! Tak dobrý herec zas niesi!" vybuchla európanka a rukou tresla po stole. V tom sa rozleteli dvere.
"Manato, ty bastard! Ešte včera večer si tvrdil, že za ženami už nechodíša že ja som tvoj.. tvoj jediný!" kričal Haruma a na stôl hodil Manatov mobil. Slzy mu stekali po tvári v tenkých potôčikoch. "Haru-chan.. Ja.. Ona.. ona sa len chcela porozprávať. Chcela, aby som sa k nej vrátil, no odmietol som to." zašepkal a chytil svojho milenca za ruku. "Ideme!" po chvíli povedal Haruma a potiahol nosom. "K-kam??" spýtal sa vyľakane Manato "Domov.. Chcem, aby si mi dokázal, že som pre teba jediný.. Ale o nič sa nepokúšaj, lebo to skončí ako ráno."
Už sa len otočil a ako ospravedlnenie mykol plecami.

Celý zadychčaní dobehli do bytovky a privolali výťah. "Bol si dobrý, Haruma.. Všetko klaplo...len dúfam, že nás nesledovala až sem... A mimochodom.. Čo s tým dokazovaním?
"Manato... ty.. ty.." zašepkal Haruma a zviezol sa po stene výťahu na zem. Natiahol ruku a zastavil výťah. Posunul sa do rohu a poklepal na zem vedľa seba.
"Haru, deje sa niečo?"
"Mali by sme sa porozprávať.."
"O čom? Teda.. je to tak dôležité, že si musel zastaviť výťah?"
Haruma sa letmo usmial "Chcem vedieť, čo ku mne naozaj cítiš.. Lebo.. lebo.."
"Lebo..?"
"Skrátka chcem vedieť, na čom som!"
Nasledovala chvíľka ticha. Manato so sklopeným zrakom pozoroval zem. Výťah sa zrazu pohol, ale smerom dole. Haruma sa postavil a podal Manatovi ruku. "Nemusíš mi dopovedať hneď, ale chcem to vedieť.."
Dvere sa otvorili a zjavil sa v nich postarší pán v modrých monterkách "Prepáče, že to trvalo tak dlho, ale keďže máme pokazený systém, tak nám nefunguje alarm. Ale zavolala ma jedna pani, že počula zaseknúť sa výťah." Haruma sa začal červenať, no Manato si zachoval chladnú hlavu "Nevadí, to sa občas stane. Ďakujeme."

Celý deň ku sebe neprehovorili ani slovo. Haruma sa bál Manatovej odpovede viac, než čohokoľvek iného. Do sprchy šiel až keď Manato zaspal na gauči. Jeho myseľ sa zmietala v búrke pocitov, jeho telo sa triaslo chladom. Rukou nahmatal vodovodný kohútik a vypol vodu. Z vešiaka stiahol prvý uterák čo našiel a omotal si ho okolo pásu. Pomalými krokmi zamieril von z kúpelky. Len čo otvoril dvere, zatočila sa mu hlava, podlomili sa mu kolená a spadol na zem.
Otvoril oči.. Izba bola zaliata denným svetlom a všetky okná boli zavreté. Ležal asi pod všetkým na prikrytie, čo mali v byte. Na čele mal ľadový obklad a za ruku ho držal Manato.
"Už si hore?"
"Haii... Čo sa stalo?"
"Omdlel si, keď si vychádzal zo sprchy. Tak som ťa odniesol do postele a zistil som, že máš horúčku."
"A-arigatou..."
"Nemáš mi az čo ďakovať. Len mi sľúb, že buď ma vždy vopred varuješ, alebo už to nikdy nespravíš, dobre?"
"Ja..ja neviem.. neviem.." zašepkal Haruma a začal plakať. Manato sa posadil na kraj postele a objal ho.

"Haru-chaan! Otvor tie ústa. Musíš niečo zjesť, nie?? Buď dobrý chlapec!"
"Ale ja niesom hladný."
"Už dva dni si nič nezjedol, no tak!! Otvor tie ústa, lebo ti ich otvorím ja a to už bude bolieť..."
"Nie!"
"Nenúť ma to spraviť! Si ako malé dieťa!" vybuchol nakoniec Manato. Haruma však stále nič. Tanier s jedlom položil na nočný stolík a chytil ho za ruky. "No tak.. Ak sa niečo deje, povedz mi to. Nedokážem.. nedokážem byť kľudný keď ti niečo je. Nemôžem spať, jesť a ani sa nedokážem na nič sústrediť. Chcem ti pomôcť, Haru.. Ja neviem čo sa so mnou stalo, ale odkedy ťa poznám, moje srdce netúži po ničom, len byť s tebou... Vtedy, keď si sa ma pýtal, čo k tebe cítim nebol som schopný odpovedať. Bál som sa a..." Haruma ho prerušil bozkom.Roztrasenou rukou ho pohladil po líci a oprel sa o jeho rameno. "Ľúbim ťa..." zašepkal. Manatoho opatrne objal a rukou mu hladil tmavé vlasy. "Aj ja teba.." povedal po pár sekundách ťaživého ticha.

Pomaly ho položil na posteľ. Vyzliekol si nohavice aj tričko a ľahol si vedľa neho. Z tváre mu odhrnul prameň nespolušných vlasov a dal mu malý bozk na čelo. Ešte chvíľu sa pozeral na jeho spiacu tvár a zhasol svetlo.
"M-Manato?"
"Áno?? Deje sa niečo? Myslel som si, že spíš.."
"Ja len.. Mohol by si ma objať?"
"Ak sa nebojíš, že ťa znásilním, tak s tým problém nemám. Len musíš ísť bližšie."
Haruma sa bez slov posunul k Manatovi. Rukami objal jeho široký hrudník a pomaly zaspal.

Otvoril oči. Cítil, ako mu po hrudi steká slina. "Haruma, Haruma.." zašepkal a snažil sa ho posunúť na kraj, no márne. Trvalo ešte hodnú chvíľu, kým sa Haruma prebral. Rozospane zívol a posadil sa obkročmo na Manata. "Ohayouu.." zamrmlal a pravidelnými pohybmi si šúchal oči. Hlasne si vzdychol a ľahol si späť na Manatovu hruď. Prstami chodil hore-dole po jeho vypracovanom brušku a počúval pieseň jeho srdca. "Haru-chan, pepáč, že ruším, ale mali by sme vstať. Je skoro obed." Haruma nesúhlasne zamrmlal a ešte viac sa pritúlil k Manatovi. Ten ho opatrne odsunul a kľakol si nad neho. Prstami hladil jeho tvár a krk, pomaly schádzal k bedrám. Ukazováčik mu zastrčil za pás boxeriek a jemným pohybom mu ich stiahol ku kolenám.

"Ešte ti nedovolím urobiť sa, Haru-chan. Najprv sa budeme ešte chvíľku hrať."
"Tak mi aspoň dovoľ vyfajčiť ti ho.."
"Na to zabudni.. S tvojimi ústami mám iné plány."
"Si zlý, Manato-sama!"
"Pššš..." zatvoril mu ústa priložením ukazováčika na spodnú peru. "Ľúbim ťa... Viac než kohokoľvek iného na tomto skurvenom svete... Viac než svoj život."
"Aj ja teba Manato... Jediné, po čom túžim je byť s tebou naveky..."

THE END




A sem už sľúbená Zoofilno-Yaoistická básnička, ktorá vznikla keď moje Minecraft vlky lovily moje Minecraft ovce v mojom Minecraft lese pri mojom Minecraft dome... :)

Vĺčko-Tĺčko,
čo to robíš?
Mé, mé!
Ja som bara,
niesom Ovca!
Mé, mé!

Vĺčko-Tĺčko,
nerob, nerob!
Mé, mé!
Mňa to bolí,
mňa to bolí!
Do zadku už nie, nie.


[Áno, ja viem že toto práve teraz čítaš!!!! A dúfam, že tvoje pocity sú zas jak uhorka v mixéri!!!! :D Teda.. nie po tej básničke... (Nevinný) :D a len pretvoju informáciu, mamina akurát spravila uhorkový šalát xD ]
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 17. srpna 2012 v 10:49 | Reagovat

ach, aya aya, odkiaľ ty stále berieš také nápady? :D ale neviem čím to bude, zdá sa mi to menej úchylné ako obyčajne :D no to nevadí, bol to dobrý príbeh, tak rýchlo vymysli niečo ďalšie :)

2 アヤメ テンシ アヤメ テンシ | E-mail | Web | 17. srpna 2012 v 12:57 | Reagovat

[1]: asi priveľa čumím na JGV, Yaoi a mangy :DDD tak... mala som slabú chvíľku a nejak sa mi zdá, že tie veci tam ani nemusia byť v hojom počte (áno, preplo mi! xD) už sa na tom pracuje :) ale vidím to tak, že najbližšiu poviedku stvorím až na notebooku :) :D

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 19. srpna 2012 v 11:06 | Reagovat

[2]: máš pravdu, priveľa dobrého škodí :D treba aj dej xD...aha :( no tak dobre, ja si počkám ^^

4 アヤメ テンシ アヤメ テンシ | E-mail | Web | 21. srpna 2012 v 13:06 | Reagovat

[3]: book bude do 2 týždňov.. hádam :) ale to už bude škola do prdele :/ + prerábam izbu (áno, konečne mám pauzu od pol 7 rána!!!!) :/ takže to nieje bohviečo..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama