Časť 4.- Strach

8. srpna 2012 v 16:24 | Ren |  Proroctvo Elfov
Gomennasai mina... inšpirácia mi nejako došla no konečne sa vrátila :) ... dúfam, že vás to bude baviť dala som si záležať... i keď teraz sú o čosi dlhšie pretože nikdy neviem ako to zakončiť :D ale to je len malý detail, ktorý si vždy všímam len ja... tak prajem príjemné čítanie ;)


,,Myslíš to vážne? Pracovať pre odboj nie je také jednoduché ako si myslíš. Je to veľmi namáhavé, vyčerpávajúce, nebezpečné a vo veľa prípadoch smutné. Nie vždy, sa bojuje len za dobro. Stane sa, že musíme niečo získať a vtedy o dobro nejde. Je tu heslo bojuj a preži alebo uteč a zomri. Chrániš nie len priateľov, rodinu a klan ale predovšetkým hlavne aj seba. Si si naozaj istá, že je to práca, ktorú chceš vykonávať po zvyšok svojho života?" pýtal sa prekvapený Kentaro. ,,Áno, som si vedomá toho čo všetko si to vyžiada. Viem, že niekedy budem musieť stáť pred rozhodnutím, ktoré nebude príjemné ani pre mňa ani pre dotyčného. No nevyberám si len tak túto prácu. Chcem pomáhať, chcem chrániť a zachraňovať životy, na ktorých mi záleží. Tie životy sú všetci títo ľudia. Celý klan. Je to moja rodina. Inú už nemám, len tento klan. Chcem ochrániť aspoň ich, keď nie svojich rodičov a svojho strý... vlastne... pána Akralona. Premýšľala som aj nad sestrou alebo doktorkou, no to by som nezvládla. Je to pre mňa to pravé. Verím, že pomôžem. Každá nová sila sa hodí. I keď viem, že ak ide do tuhého povoláte všetkých, ktorých budete môcť využiť. No ja chcem byť súčasťou toho celého. Celého klanu." Vyjadrila sa Lina a dala tým znamenie, že jej rozhodnutie nik už nezmení.


Na Kentarovi bolo vidieť prekvapenie a zároveň zdesenie. Sedel ako socha a ticho hľadel pred seba. Tak sa tváril odvtedy ako Lina spomenula Akralona. Asi mu došlo, že vie o tajomstve , ktoré skrýval jeho najlepší priateľ celých 16 rokov. Bol v šoku, pretože on ako jediný sa snažil presadiť nápad Akralona. Aj preto lebo aj jeho viazalo určité rodinné puto k nej. Je bratom jej zosnulého otca. No radšej sa k nej nejako neviazal. Ale aj tak nechcel, aby Lina vyrastala bez rodiny, no bohužiaľ tak isto ako Akralona odmietli aj jeho. Nakoniec to vzdali, ale sľúbili si, že na ňu budú dávať pozor z diaľky. Aby sa jej nič nestalo. No svojho kamaráta ochrániť nedokázal. Keď Lina skoro umrela necítil žiadnu ľútosť. Až ho to vydesilo. Avšak vtedy niekde vnútri cítil, že ona to dokáže. Že bude žiť, a preto mu to nebolo ľúto. No teraz ucítil ako sa mu do očí hrnú slzy. Pocítil niečo, čo necítil dlhé roky. STRACH. Strach o Linu. O niekoho na kom mu vážne záleží. O svoju jedinú rodinu, ktorú má. No nie je si istý či má vedieť pravdu aj o ňom. Či má vedieť, že mala celý svoj život rodinu priamo pred nosom. Nevie čo má od toho čakať. Sú len dve možnosti ako zareaguje na tú správu. Prvá: neprijme to, nebude s ním chcieť mať nič spoločné a odmietne ho s veľkou hrdosťou a opovrhnutím. Druhá: prijme to, bude šťastná, že má aspoň nejakú rodinu, ktorá jej ostala a môže s ňou počítať. Veliteľ počítal viacej s tou prvou možnosťou a preto mal strach. "Strach" také zvláštne slovo pre jeho uši. Celé tie roky prežíval bez neho a teraz? Teraz v ňom strach prebudilo dievča, ktoré sledoval len z diaľky. No zrazu je tak blízko, blízko neho, blízko jeho srdcu. Blízko jeho životu. Musí sa o ňu postarať. No zatiaľ jej nepovie, kto je.


Lina si jeho reakcie všimla. Bola zaskočená, videla aj jeho lesknúce sa zelené už vekom poznačené oči. Nevedela ako má reagovať a preto radšej držala jazyk za zubami. No nedalo jej neopýtať sa. ,,Pane, ste v poriadku?" ,,Á... áno, len som prekvapený tvojím výberom. V živote by ma nenapadlo, že si vyberieš práve odboj. Ale vidím, že to berieš vážne a naozaj chceš pomáhať. Budeš tam ale jediná elfka, nebude ti to prekážať?" pýtal sa stále šokovaný Kentaro. ,,Ako som vravela, nič a nikto ma nezastaví v mojom rozhodnutí!" upresnila odhodlaná Lina. ,,Tak teda dobre. Od tohto okamihu ti začína skúšobná lehota jedného mesiaca. Za tento čas uvidíš a prežiješ všetko čo táto práca vyžaduje. Ak to nezvládneš budeš mať možnosť vybrať si niečo iné, no pri tej druhej možnosti už nebudeš mať druhú šancu na iný výber. Preto dúfam, že si sa rozhodla správne." Oznámil jej Kentaro.


Vtom momente vo veľkej hranatej zlatej sále nastal šum. Bol tam skoro celý klan, vlastne tí, ktorí prežili a na chvíľu sa odtrhli od svojej práce. Väčšinou na týchto oslavách nebolo priveľa elfov, len okruh rodiny a zopár priateľov. No Lina nie je až taká obyčajná. Nie je populárna svojou krásou, ale svojou dobrotou. Pomáha kde sa len dá, vždy keď má príležitosť pomôže. Starým, mladým aj v škôlkach predčítava deťom rozprávky. No hlavne pomáha v sirotinci, v ktorom ako malá bývala kvôli tej nešťastnej udalosti. Žila tam do svojich trinástich rokov. Vtedy sú deti už pripravené žiť sami, pokiaľ si ich nikto neadoptuje. Nejakou záhadnou príčinou Linu nikto nechcel a stále nechce. No jej to neprekáža, ale ako malej jej to bolo veľmi ľúto. Keď sa chcela hrať s ostatnými nechceli ju prijať k sebe. Vraj je zbabelec ako jej rodičia a hneď akoby mala niečo urobiť zdupká ako krilach. Vtedy sa zaprisahala, že zbabelá nikdy nebude a hneď ako bude môcť, bude každému pomáhať. A to jej ostalo. No dneska sa tam neprišli pozrieť ani nie tak kvôli nej samotnej, ako kvôli tomu, že boli zvedaví čo si vyberie ich záchrankyňa. Z dospelých elfov sa k nej tak správali všetci, no mladší sa k nej správali úplne inak. Oni videli len to ako jej všetci ďakujú, aká je úžasná a dokonalá. Chlapci videli len to, že Lina sa snaží podliezať a vrývať sa každému pod kožu svojou dobrotou. A dievčatá zase videli len jej krásu, dobrosrdečnosť a znovu to podliezanie. Závideli jej to všetko. Jej krásne zlatohnedé lesklé vlasy, prenikavé zeleno modré oči, uši tenké dlhé a špicaté, dokonalú postavu ako z módneho časopisu, jemnú a svetlú pleť, akurát bola celkom nízka no štíhla. Domýšľali si, že chalani po nej pozerajú ako na bohyňu vždy keď okolo prešla. No pozerali na ňu len s nechuťou. Pravdaže nie každý, len tí tak povediac hviezdy klanu. Keďže elfovia boli prevažne krásny, bolo ich vážne veľa. A teraz keď počuli jej rozhodnutie pomysleli si, že hlbšie pod kožu sa vážne dostať už asi ani nevie. Ale starší elfovia v tom videli niečo vážnejšie. Strach. Nevedeli čo majú od nej teraz čakať, ako sa správať a či majú vôbec okolo nej niekedy prejsť. Roztrhli sa veľké debaty na tieto témy a hluk sa len zvyšoval.
,,TICHO!" zakričal Kentaro a šum hneď ustal. Zodvihol sa zozlatého kresla a išiel smerom k Line. Zišiel po nízkych troch schodíkoch a ťahal za sebou nie až tak moc dlhý zeleno žltý slávnostný plášť so zlatou niťou vyšívanými motívmi. Podišiel bližšie k Line a čosi jej potichu zašepkal tak aby to nepočul nik iný len ona. ,,Príď za mnou na úrad až to tu všetko skončí!" Potom pokračoval v ceste a zastavil sa len pred dverami, ktoré mu už otvárali iní odbojári.


Hneď ako odišiel Kentaro, stratilo sa aj pár ďalších elfov vlastne dosť veľa elfov. Počuli to čo potrebovali a ďalej ich tam nenútilo ostať už nič iné. Ešte stále si od nej držali odstup ako vždy aj po tom statočnom čine. Majú z nej strach? Obavy? Alebo nebodaj im prekáža? Tieto otázky jej duneli v hlave celé roky. Vždy keď im pomáhala, slušne sa poďakovali, ale ďakovanie od nich znelo skôr ako strach z toho, že ak to neurobia tak im ublíži a pri tom vedeli, že to nie je pravda. Niečo ich predsa nútilo správať sa tak k nej. Ale čo? Asi to bola odpoveď aj na to prečo si ju nikto neadoptoval. Preto celý život žije sama. Veľmi rada by poznala odpovede na svoje otázky, ktoré ju prenasledujú celý život a nemala ani len tušenie čo všetko si o nej myslia.


Ostalo ich tam len pár. Tí, ktorí poznali Linu najlepšie, verili jej a boli jej skutoční priatelia. Akio, Losse, Karin a Anade. No aj tak tam ostali ešte traja elfovia navyše. Bola to Vénea a jej dve posluhovačky. Trochu aj tušila prečo asi ostali. ,,Lina... ja...len som... chcela som sa ti poďakovať za pomoc. Keby si tam nebola, ja by som už nebola tu. Ďakujem." Hovorila to celá červená, zahanbená až ku končekom jej dlhých tenkých uší, ktoré sa nepokojne chveli. ,,Vénea," začala Lina pomaly ,,prijímam to, ale nehraj sa na niečo čo niesi. Viem dobre tak ako ty, že toto ťa stálo až priveľa síl. Vďačná mi byť môžeš ale aj tak ťa žere to, že práve ja som ťa zachránila." Povedala Lina s výrazom veľkého víťazstva. ,,Pche, len som chcela byť slušná a poďakovať sa ako sa patrí. Inak by som za tebou neprišla na to sa spoľahni. Odchádzame!" zavelila Vénea s kyslosťou v tvári a stratila sa za dverami aj so svojimi dvoma kamarátkami. ,,Nič si z nej nerob, ona je raz taká. Nepríjemná a závystivá." Ukľudňovala Linu Anade. ,,Vyzerám, žeby som sa pre ňu trápila?" spýtala sa Lina a hneď vypukla do veľkého smiechu. Aj jej smiech bol dokonalý. Vždy dokázal rozosmiať ďalších a ďalších elfov okolo nej. Bohužiaľ len tých, ktorým na nej záležalo.
,,Tak teda všetko najlepšie Lina." Usmial sa Akio a vtisol jej do rúk jeho darček pre ňu. ,,Čo je to? Nemusel si mi vôbec nič dávať to veľmi dobre vieš." Povedala Lina s výrazom úplného prekvapenia. ,,Keď sme boli malí, vravela si, že na svoje šestnáste narodeniny by si si priala niečo nezvyčajné. Ja som na to nezabudol. Tak tu to máš. Dúfam, že je to pre teba dosť nezvyčajné." Žmurkol na ňu a objal ju tak silno ako nikdy. ,,To bolo hrozne dávno. Ja som na to teda zabudla." Začervenala sa Lina. Keď otvorila krabičku, ktorú držala v rukách od prekvapenia priam nedýchala. Boli tam dva kamene, ktoré žiarili na žlto a keď ich vzala do rúk zhasli. ,,Čo je to?" pýtala sa prekvapená Lina. ,,Tie kamene spravia čokoľvek budeš chcieť, pravdaže len pokiaľ ide o živly prírody. Ak budeš potrebovať svetlo zasvietia ti toľkou silo koľkou budeš chcieť. Ak vodu, vytriskne z nich tá najčistejšia voda akú poznáš. Ak oheň, stačí s nimi o seba škrtnúť a oheň sa hneď objaví. A ak vzduch, stačí s nimi zamávať. Je to dosť nezvyčajné?" pýtal sa Akio vysmiaty od ucha k uchu. ,,Dosť? Ešte sa pýtaš? Je to úžasné. Odkiaľ také niečo máš?" pýtala sa stále prekvapená Lina. ,,Tajné zdroje." Oznámil jej a zatriasol prstami na znak, ktorému pochopila len ona. Myslel tým čary a Lina sa mu hneď vrhla okolo krku a ďakovala stále až kým ju nezastavil. ,,Vlastne sa ti budú teraz celkom hodiť v našej budúcnosti."



POKRAČOVANIE NABUDÚCE
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 27. srpna 2012 v 15:08 | Reagovat

prečítala som to síce až teraz, ale neľutujem, podarila sa ti :) akurát už si nepamätám, čo bolo v tých predchádzajúcich, takže si ich musím prebehnúť znova :D

2 Ren Ren | 29. srpna 2012 v 22:46 | Reagovat

ďakujem od teba si to vážim :)

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 30. srpna 2012 v 14:48 | Reagovat

[2]: eeh? :D jakto? :D ale nemáš zač ^^

4 Ren Ren | 2. září 2012 v 0:50 | Reagovat

[3]: Máš dobré rady takže sa v tom ai vyznáš mám pravdu? ... a práve preto si to vážim ;-) arigatou :-)

5 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 2. září 2012 v 11:05 | Reagovat

[4]: vďaka :) píšem 4 roky, takže rada poradím ostatným :)

6 Ren Ren | 6. září 2012 v 20:43 | Reagovat

[5]: a ja si rada vypočujem kritiku :-) verím, že tvoje príbehy sú naozaj vynikajúce ;-)

7 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 7. září 2012 v 17:30 | Reagovat

to aj ja, akurát žiadnu neodstávam, čo ma štve, lebo sa nemôžem zlepšovať :D ak máš chuť, môžeš si ich kedykoľvek prečítať :D skús túto, to je taká najnovšia a celkom podarená: http://my-littleworld.blogerka.cz/Fanfiction/Real-or-dream

8 Ren Ren | 10. září 2012 v 18:50 | Reagovat

[7]: ver, že si to prečítam ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama