"Vôbec si sa nezmenil.."

19. července 2012 v 21:07 | アヤメ テンシ |  Jednorázovky
Konnichiwa!! Konečne som začala niečo písať,... trvalo to hrozne dlho, ale nakoniec sa to podarilo :) Tak ja len dúfam, že sa vám to bude páčiť


A ešte by som sa chcela ospravedlniť za to, že moc nepridávam.. ale akosi nemám inšpiráciu a je leto :) Ja len dúfam, že mi to odpustíte... Už vám do toho kecať nejdem.. prajem pekné čítanie! ~♥



Ležal na posteli a rozmýšľal o svojom živote. Vedľa neho ticho spalo malé roztomilé dievča, ktorého meno nevedel, alebo zabudol. Skoro svitalo, tak si pomyslel, že by bolo najvhodnejšie odísť. Potichu sa obliekol a opustil jej byt.
Šiel hodnú chvíľu, kým zistil kde sa nachádza.

Otvoril dvere svojho bytu. Pomaly zo seba stiahol budnu aj s tričkom, z vrecka riflí vytiahol cigarety a zapálil si. Neunúval sa vyzuť si topánky a vošiel do obývačky. Ľahol si na pohovku a povolil opasok, ktorý ho nepríjemne tlačil. Ohorok z cigarety hodil na zem a nohou ho jemne zahasil. Postavil sa a šiel do kuchyne zistiť, či mu ostalo ešte nejaké jedlo. Z chladničky vytiahol poslednú plechovku piva, nezrozumiteľne zamrmlal a vrátil sa späť na pohovku. Na nízkom stolíku nahmatal svoj mobil.
"No? Kto volá?"
"To som ja, Haruma. Chcel som len vedieť, či niekam neskočíme. Už dlho sme sa nevideli."
"Aach! Haru-chan, zlatíčko! Pre teba si Otecko vždy nájde čas. Mám prísť za tebou, alebo sa niekde stretneme?"
"V kľude príď ku mne. Bývam stále sám."
Zložil a dal sa do upratovania. Mal čo robiť - byt nebol uprataný od poslednej návštevy, čo dávalo viac než dva mesiace.

Netrvalo dlho a ozvalo sa zbesilé klopanie na dvere. "Otecko je túúú!" zaznel prenikavý výkrik a dvere sa rozleteli. Haruma ostal v miernom šoku. "M-Manato-sama, najprv by si mal počkať, kým ti otvorím.. Dobre?" vyšlo z neho po pár sekundách. "Haruuu.. Keď ja som sa nevedel dočkať! Poď ku mne!" ani nedopovedal a už sa vrhol na Harumu. "P-počkaj Manato-sama!" vykríkol. "Prečo?? Nepáči sa ti Oteckove objatie? Nebuď krutý, Haru-chan!" zaplakal a pustil Harumu. Ten si vydýchol a zapálil si.

"No, Haruma, prečo si sa chcel stretnúť?"
"Ja len.. Dlho som o tebe nič nepočul tak som chcel zistiť či ešte žiješ."
"Haru-chan chcel vidieť Otecka??"
"H-hej! Akého otecka?? Baka!"
Manato sa letmo usmial a potiahol si. "Haru, Haru, Haru.. vôbec si sa nezmenil. Ale stále si neodpovedal.."
"Eh?" zháčil sa Haruma a robil sa že on o ničom nevie.
"Podnikneme niečo? Len ty a ja ako za starých čias.." náhle zmenil tému Manato.
"To by šlo. Hmm.. môžeme ísť aj dnes večer. Nemám moc.. čo robiť." zamrmlal ako odpoveď.
"A.. Umm.. Haru-chan, mám na teba ešte jednu malú prosbu.."
"No, som samé ucho, Manato-sama..."
"Mohol by som u teba pár dní ostať?Tak trochu.."
".. tak trochu ťa zas vyhodila tvoja súčastná priateľka, lebo si si dovliekol chlapa?"
"Haii.. Ale tento krát to bolo iné.. Mal som ju rád.."

Sedeli v bare už hodnú chvíľu a Jack Daniel's-a pili na fľašky. "Haaarumaaaaa! Asi.. hik.. som.. hik.. opitý!" zahlásil Manato a kopol do seba naraz oba dvojdecové poháre, čo mali na stole. Netrvalo dlho a svoj boj so zemskou príťažlivosťou prehral pri pokuse ísť po ďalšiu fľašu. "Manato-sama! Si v poriadku??" vrhol sa za ním Haruma. "Haru-chan chce pomôcť oteckovi??" potešil sa Manato. "Haii.." zašomral Haru a zdvihol ho.

Zobudil sa v prázdnej posteli. Aj ten najmenší pohyb mu spôsoboval bolesť a okrem toho bol nahý. Úplne nahý. "HARUMAAAAAAAAAAAAA!" začal kričať a vošiel do malej kuchyne prepojenej s obývačkou.
"Deje sa niečo?"
"T-ty... si ma znásilnil?!" vykríkol a buchol päsťou po stole, ktorý neprirodzene zapraskal. Haruma vybuchol do šialeného smiechu, čo Manata dostalo ešte do väčších rozpakov. "Ja a znásilniť ťa? BAKA!! To ty si sa pokúsil znásilniť mňa.. Ale nevyzliekol si m ani len nohavice a zaspal si!" snažil sa vysvetliť mu čo sa vlastne v noci stalo. Manato sa na chvíľu zamyslel. Letmý úsmev na jeho tvári naznačoval nejaké podivné úmysly. "Haru-chan, keďže som vtedy svoju prácu nedokončil, mohol.. mohol by som ju dokončiť teraz." zašepkal a priblížil sa k Harumovi čo najviac to šlo. Haruma sa snažil vzdialiť, no nejak nič nepomáhalo.
"Daj mi pusu.."
"H-haaa?"
"PU-SU!"
"M-Manato-sama..To..to.."
"Pššš.." utíšil ho nakoniec a dal mu malý bozk na nos. Rukou prešiel po jeho líci a po krku smeroval na hruď. Prstami uchytil kraj trička a pomaly mu ho vyhrnul. "Vyzleč si ho.." zašepkal a Haruma ho poslúchol.

"Daj tie prsty von.. Bolí to.." zastonal Haruma a chytil Manatovu ruku. "A čo ak ich von nedám?" spýtal sa víťazne Manato a strčil dnu aj prstreník. "Tak ma asi roztrhneš, Hentai-sama!" zastonal Haru a snažil sa zo seba vytianuť tie tri prsty. Manato však bol silným súperom. "Keď nechceš prsty, skúsim ti tam strčiť niečo iné." zašepkal a prsty z neho jeden po druhom pomaly vytiahol. "Eh?? Č-čo tam chceš akože strčiť?" spýtal sa neisto a snažil sa zakryť svoj, už tvrdý, penis.
"Daj tie ruky dole.. Chcem ho vidieť."
"Nedám! A na čo by si sa chcel pozerať, Hentai?"
"Na teba, Haruma. Daj ich dole, lebo budem nútený ťa zviazať."
"M-Manato! Prestaň žaratovať!"
"Ja nežartujem" zašepkal ako odpoveď, násilím odtiahol Harumove ruky.

"Ohayo Haru-chan. Spal si dobre?" spýtal sa Manato hneď ako počul že sa Haruma blíži do kuchyne. "Umm... Aj hej.." zamrmlal si popod nos a posadil sa na vratkú stoličku. "Všimol som si, že tvoja chladička je prázdnejšia než hlava môjho brata. Takže sa obleč a pôjdeme na nákup. Jasné?"
Kráčali mestom a míňali obchod za obchodom. "M-Manato, prosím ťa, pusti ma. Ľudia sa po nás divne pozerajú." zháčil sa Haruma, keď ho dve starenky prebodávali pohľadom. "Ale Haru-chan. Včera sme robili zvrhlejšie veci než je držanie sa za ruky a to ti nevadilo?" zachichotal sa Manato a pritiahol ho bližšie k sebe. "H-hej! Ale včera sa na nás nepozerali ľudia.." Manato sa zamyslel. "Keby si povedal, dakoho by som zohnal, aby sa na nás pozeral." Haru sa zháčil "Takto som to nemyslel! Prečo by sa na nás ako to robíme mal niekto pozerať?" až keď začul chichot okoloidúcich dievčat, pochopil, že asi hovorí nahlas.

"Prečo si na mňa navešal všetky tie skurvené tašky? Ja som nebol ten, kto chcel ísť na nákup! A okrem toho, cítim sa ako ten najškaredší Vianočný stromček Japonska. A to si ešte na Vianoce budem musieť počkať dlho! Hej! Manato! Vnímaš ma vôbec?" čertil sa Haruma cestou domov zo supremarketu. Manato však čítal zoznam vecí, ktoré ešte musí kúpiť. "Haru-chan, hovoril si niečo?" spýtal sa po niekoľkých minútach. Haruma pre istotu nepovedal ani slovko, kým sa nevrátili.

Ležal na pohovke a nemohol zaspať. Hlavou mu výrili stovky myšlienok, od úplných hlúpostí po stratégiu, ako sa dostať k Harumovi do postele. "Manato-sama?" ozvalo sa zrazu z diaľky. "Mohol.. mohol by si si ku mne ľahnúť, ja.. nemôžem zaspať." Manato sa zdvihol a prešiel do spálne. Opatrne si ľahol na postel hneď vedľa Harumu. "Bližšie.." zašepkal Haru a otočil sa tvárou k Manatovi.
"Mám ťa objať?"
"H-haii.."
"Tak poď bližšie..."
"Nieže sa o niečo pokúsiš lebo.."
"Lebo..?"
"Lebo... Ummm... Som unavnený a chce sa mi spať..."
"Hai, hai... Oyasumi, Haru-chan."
"Oyasumi, Manato-sama."



Pokračovanie (možno) nabudúce ~

 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 20. července 2012 v 11:46 | Reagovat

myslím, že dostatočne som ti to ospievala už na FB, tak tu ťa len uprosím na kolenách, aby to malo aj pokračovanie, pretože je to nádherne napísané :)

2 Aya Aya | E-mail | Web | 20. července 2012 v 15:41 | Reagovat

[1]: ďakujem veľmi pekne  :) budem sa snažiť napísať to čo najskôr... :) a pomedzi to ešte hádam niečo ^^

3 Katsumi Katsumi | 22. července 2012 v 11:59 | Reagovat

At' už je pokračování ! Je to parádní . :-)

4 Aya Aya | E-mail | Web | 23. července 2012 v 22:28 | Reagovat

[3]: pokúsim sa napísať čo najskôr :) ďakujem ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama