Cinderella (2.)

1. června 2012 v 16:53 | アヤメ テンシ |  Jednorázovky
Konnichiwa.. po dlhom čase :)
Na začiatok by som sa vám chcela ospravedlniť :( Blog mi hrozne blbne, takže články budem dávať tak, ako vydá... Ak si spomeniete, niečo podobné s ami stalo v zime pred Vianocami.. Umm.. ale aspoň som mala čas napísať Cinderella 2. :)
Teda.. moc sa mi písať nechcelo, keďže blog blbol.. (teraz kus ide.. :) Takže som veelice šťastná ^__^)

Tak to všetko ohľadom blogu :P
Dvojka je písaná takým zvláštnym spôsobom.. Príbeh rozprávajú Toshi a Yoshiki formou svojich myšlienok... Teda raz jeden raz druhý :)
Prajem pekné čítanie a držte palce s blogom ♥


Rukami hladil moje čierne vlasy a sem-tam si niečo zašepkal popod nos. Nevedel, že už som hore. Mal som
pocit, že ak to
zistí nastane koniec sveta.
Dal mi malý božtek na čelo a potom vstal. Zrazu som sa cítil tak sám, ako opustené mačiatko mňaukajúce uprostred cesty, bez pána.
Áno. Bol môj pán. Aj keď fanúšikovia si vždy mysleli, že ja som "vodca". Popravde, zo začiatku to tak bolo. No okolnosti sa vyvíjali iným smerom ako sme chceli. Keď sa z neho stal líder, pochopil som, že moje miesto je inde. Či už bol oblečený ako Popoluška, či mal na sebe len tangá a sieťkovaný overal alebo svadobné šaty, mohol som byť akokoľvek drsný no aj tak som bol len jeho "hračka".
A potom, potom začali hádky.. A ja som sa oženil..
Chvalabohu, už je to za nami.
Posadil som sa na posteľ. Yoshiki však už bol preč. Pritiahol som si paplón a pomaly som zavrel oči.


Na chvíľu som sa oprel o dvere. Zdalo sa mi, že počujem ako volá moje meno. Dvere som však neotvoril a šiel som do pracovne. Sadol som si za klavír a ďalej to šlo samé. Včerajšia nečakaná návšteva ma zaskočila. Pata má vždy "skvelé" načasovanie. Vraj že: "Šiel som okolo a tak ma napadlo vás pozdraviť. Ale keď som videl, že máte neodkladné záležitosti, nechcel som vás rušiť." Pri tejto myšlienke som sa musel zasmiať. Bol som tak hlúpy.. Pata predsa vie o všetkom. Všetko som mu povedal ešte v ten večer, keď sa Toshi ženil..
Moje prsty sa začali kĺzať po klavíri; hral som tú známu melódiu. Moje pery formovali slová...
"Im looking for you
Trying to reach your roses
Carried away from the time..
You've gone away
From the stage
Leaving no words
There's just fake tears left.."
Do očí sa mi nahrnuli slzy. Myslel som na hideho a na Taijiho. "Prečo?" stále sa ozýval hlas v mojej hlave... Moje myšlienky prerušilo až klopanie na dvere...


"Vstúp!" ozval sa jeho navonok šťastný hlas. Na nič som nečakal a otvoril dvere. Pozeral sa na noty a snažil sa zakryť zaslzenú tvár. Bez slov som k nemu podišiel. "Bude to dobré.." zašepkal som mu do ucha a rukou hladil tú jeho. Objal ma a začal plakať. Opatrne som prstami zablúdil do jeho vlasov. Pritiahol som jeho tvár k svojej a dal mu malý božtek. "Len mi ver.. Skutočne bude všetko dobré. Som tu pre teba a už nikdy neodídem."
Našu intímnu chvíľku vyrušil telefón. Môj telefón.
"Máte dnes čas, hrdličky?" ozval sa hlas z telefónu.
"Podľa toho, čo chceš robiť, Pata.." povedal som nahnevane, no nedokázal som zložiť.
Povzdych... "Ja.. len som si chcel vyraziť so starými dobrými priateľmi niekam do baru."
Z jeho hlasu som prečítal istý druh utrpenia..
"Čo takto večera?" spýtal som sa bleskovo.. "A čo takto večera aj so Sugizom a Heathom?" doplnil som po pár stotinách ticha.
"Aach.. Zaparíme jak za starých čias?" ozval sa už veselší hlas.
"To teda.. Môže byť o pol desiatej?" spýtal som sa nadšene a sadol som si Yoshikimu na kolená.


Počul som len Toshiho hlas a môj mozog nereagoval, pokiaľ si mi nesadol na kolená. Už som len začul: "Tak o pol desiatej sme tam!"
"Ideš so mnou do sprchy?" spýtal sa hneď, ako mi všetko vysvetlil. Nedokázal som odolať.
Prúd vody padal na naše telá. Rukami som brázdil jeho telom, hral sa s bradavkami, perami hladil jeho vlhký krk. Jeho vzdychy prebúdzali moju skrytú vášeň. Rajcovalo ma, ako sa tam zvíjal v kŕči opojenia slasťou. Opatrne som chytil jeho pýchu. Cítil som, ako mu bije srdce, celý sa triasol nedočkavosťou. Zastavil som vodu, vyniesol ho zo sprchy a zabalil do osušky. Jeho spýtavý pohľad a ruky kryjúce rozkrok ma donútili zasmiať sa.. Pohladil som ho po líci a zdvihol na ruky. Naša cesta sa skončila v spálni, vo veľkej bielej posteli s pár plyšiakmi pri vankúšoch. Strhol som z neho osušku a nohy dal čo najďalej od seba. Prstom som doňho pomaly začal vnikať.

Cítil som ho všade.. Jeho pery sa hrali s mojimi bradavkami, jemne sa kĺzali po krku, zas dole a potom ma celého pohltili. Bol som ako v ohni. Jeho dotyky zo mňa vysávali energiu, ktorej som mal stále viac a viac.. A potom to prišlo.. Vnikol do mňa.. Z úst sa mi vydral výkrik slasti, nechty som mu zaryl do ramien. Prirážal stále silnejšie a rýchlejšie. Naše telá, mokré od vody a potu, sa zavýjali v tanci lásky.
"Ja... Ja.. už budem.." povedal som prerývane pomedzi vzdychy a pobozkal som ho.. Netrvalo dlho a obaja sme vyvrcholili..
Zobudil som sa na zvonenie telefónu. "Budík" pomyslel som si a pozrel sa na čas.. 20:20 Drgol som do Yoshikiho, ktorý pri mne spal schúlený jak mačiatko. "Yoo-chan!! Vstávaj.. Prídeme neskoro na večeru.." odpoveďou mi bolo nezmyselné zamrmlanie.. Postavil som sa z postele, no niečo ma stiahlo späť. "Ešte si to raz stihneme rozdať.." zašepkal a uhryzol ma do ucha.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama