Denník jedného samovraha (8.)

1. května 2012 v 17:50 | アヤメ テンシ |  Denník jedného samovraha
Konni ~

Nejdem sem dávať dlhé omáčky.. Je to zbytočne zbytočné..

Zajtra to bude 14 rokov odkedy sa ma prvý krát dotkla smrť... A bude to aj 14 rokov, čo zomrel náš milovaný Pink Spider..
Áno.. Skoro som zabudla... Viem, neodpustiteľná vec.. Cítim sa preto tak zle.. Bolesť, ktorú cítim nemožno opísať.. Zabudla som na človeka, ktorý ma drží pri živote...
Podľa toho, čo mi rodičia rozprávali som bola v nemocnici 1.5. 1998 - 6.5. 1998.. Vysoké horúčky, ktoré nie a nie ustúpiť.. V ráno 2.5. to bolo najhoršie.. Doktori mi nedávali šancu. Bolo 8:52 nášho času a môj život visel na povučinovom vlákne.. No náhle sa môj stav začal lepšiť.. Doktori boli prekvapení... vraveli, že to je zázrak.. Ale.. to nebol len taký zázrak. Bol to hide. Som si istá..
Od dňa, keď mi rodičia rozprávali o mojom stretnutí so smrťou mám pocit, ako keby som bola s X Japan spätá už od toho dňa.. Asi to vyznie divne, viem. Ale hide zomrel 8:52 Japonského času. Vtedy som sa na svet začala pozerať z trochu iného svetla. Hide mi dal silu ísť ďalej. X mi dali silu ísť ´dalej. nebyť ich, teraz nepíšem tieto riadky a vy ich nečítate. Nebyť ich, nikdy nespoznám ľudí, na ktorých mi záleží. Nebyť ich, vzdám svoj boj a podľahnem. Nebyť ich, moje sny sa rozplynú v temnote spolu s mojou dušou...

Júl 2011. Najťažší mesiac v mojom živote.. No v tejto časti denníka rozoberiem len nedeľu 17... V ten deň zomrel Taiji. Môj svet začal padať.. Slzy sa mi hrnuli do očí, celý deň som bola ako bez duše.. "Prečo?" pýtala som sa dookola.
Tú noc som nemohla zaspať. Len tak som ležala v posteli a rozmýšľala o živote.. A potom.. Buchlo okno, ktoré bolo zavreté. Začula som kroky a pískanie. Hrozne som sa bála, tak som sa skryla pod paplón. Viac si už nepamätám.
Ráno som sa zobudila asi o pol siedmej. V izbe som mohla mať tak 10°C, čo bolo na letný deň veľmi málo. Na stole bol kovbojský klobúk, ktorý som deň predtým starostlivo zauzlila na lampe o poschodie nižšie. Opatrne som ho zdvihla.. Pod ním bol kúsok slamy a obrázok X Japan odlepený zo skrine. Srdce mi búšilo ako divé, nevedela som, čo sa deje.. Vlastne, možno som len nechápala. "Bol tu Taiji?" pýtala som sa sama seba a spýtavo hľadela na tie veci. Nik doma nevedel, že Taiji zomrel. A keby to aj vedeli, len by mávli rukou..

Viem, divné. Ale celý môj život je taký. Ak k tomu chcete niečo povedať, prosím.. Ale blbé komentáre si nechajte pre seba. Pre mňa to znamená totiž veľa. Ak s as tým nedokážete zmieriť, ohádžte sa o zem a podupte sa..
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 1. května 2012 v 18:06 | Reagovat

je to sice velmi kratke, ale prisaham ti, od zaciatku do konca mi po chrbte behal taky silny mraz, az mi zima ostala :O nieco na tom bude, mozno sa taiji rozhodol takto rozlucit so vsetkymi ich fanusikmi...a hide asi tiez...WE ARE X!

2 Aya Aya | E-mail | Web | 1. května 2012 v 18:15 | Reagovat

[1]: pre mňa sú to 2 nezabudnuteľné okamihy, ktoré mi zmenili život.. WE ARE X! ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama