Cinderella (1.)

2. května 2012 v 19:41 | アヤメ テンシ |  Jednorázovky
Hi mina-san! ♥

Dnes, áno dnes(!!), je 14 výročie hideho smrti. Bližšie sa tomu nejdem venovať. Ak chcete, prečítajte si Denník Jedného Samovraha 8.
Som sa rozhodla napísať nejakú zmysluplnú poviedku, ale jediné čo ma napadlo bolo toto... -.- nemá to ani hlavu ani pätu, bude to mať asi ešte 2 pokračovaia (ak k tomu Ayku niekto dokope.. *w*)
Takže nechajte sa prekvapiť a pekné čítanie prajem ~


Rozochvenou rukou pohladil jeho bledú tvár. Myšlienky sa mu v hlave rojili v nejasných kruhoch, srdce búšilo ako divé. Na tento okamih sa vždy tešil. Vždy si predstavoval, aké by bolo netajiť svoju lásku k nemu. Ale teraz mal strach. Nie o seba. Mal strach o svojho milenca a priateľa - o muža spiaceho v jeho posteli. Skoro nečujne otvoril dvere. "Yo-chan?" ozval sa rozospatý hlas spoza jeho chrbta. "Toshi.. Deje sa niečo?" útla postava zabalená v bielej deke si pretrela oči "Prosím... prosím vráť sa ku mne do postele.." povedal nesmelo a na tvári sa mu zjavila červeň. Yoshiki sa mimovoľne usmial a podišiel k posteli. Rukou rozostrapatil Toshiho vlasy a na líce mu dal malú pusu. "Gomen.. musím pracovať.." zašeptal ospravedlňujúco po pár sekundách a odišiel.

Domom sa už niekoľko hodín ozývala jemná klavírna hudba vychádzajúca z Yoshikiho pracovne. Toshi sa so svojimi kuchárskymi (ne)schopnosťami snažil navariť nejaký obed, ktorý sa mu (zázrakom) podaril.

Opatrne otvoril dvere do pracovne. Klavír už nehral nejakú tú chvíľu. So záujmom pozeral na prázdnu izbu. "Yo-chan?" povedal po tichu sám pre seba. Začul tiecť vodu. "Sprcha" prebleslo mu mysľou a už stál pri pootvorených dverách. Podnos s jedlom opatrne položil na stôl a ešte trochu odchýlil dvere.
Pred očami sa mu zjavilo Yoshikiho vypracované a nahé telo, po ktorom tiekli kvapôčky horúcej vody. Pomalými pohybmi si začal umývať vlasy.
Toshi na pár sekúnd zabudol dýchať. Opatrne zavrel dvere a oprel sa o ne. Od návalu vzrušenia si nevšimol, že jeho rozkrok nabral na veľkosti.
Pomaly sa otočil a zaklopal na dvere. "Yo-chan! Obed!" zakričal a čakal čo sa udeje. Začul, ako Yoshiki zastavuje vodu a kráča ku dverám. Dvere sa otvorili "Už som skoro hotový.. Len sa.." zasekol sa v polke vety, keď si všimol Toshiho rozkrok. "Č-čo?" spýtal sa Toshi zmätene, ale to ho už Yoshiki násilne ťahal do kúpeľne. Jedným pohybom z neho strhol oblečenie a kým sa stihol spamätať už bol v sprche na na jeho rozochvené telo tiekla horúca voda.
"Nebráň sa.."
"Yoshiki.. Ale ja.. Nie.. Ja.."
"Pššš... Nemáš sa čoho báť... A teraz ma pobozkaj.."
Ukazováčikom prešiel od jeho pier až k jeho pýche. Jemne ju uchopil a začal honiť.
Toshi si oprel hlavu o jeho rameno. Z úst sa mu drali stále silnejšie a silnejšie vzdychy.
Snažil sa ho odtlačiť. Po krátkej chvíli však pochopil, že je to márne. Rukami objal jeho telo a nechal sa unášať.
"Pusti ma.." zašepkla Yoshiki a na tvári sa mu načrtol náznak úsmevu.
"H-haii.." odpovedal Toshi a z nevôľou ho pustil.
Opatrne ho otočil chrbtom k sebe. Rukou pohladil jeho malý zadok a ešte mu venoval pár malých bozkov na tvár.
Toshi vedel čo bude nasledovať. Silno zavrel oči a snažil sa myslieť na niečo pekné. "Neboj.. Budem jemný.. Ale.. ak by to bolelo, prestanem." Toshi súhlasne pokýval hlavou a nechal Yoshikiho nech "pracuje".

Zobudil sa skoro naobed. Posteľ bola prázdna a celé telo ho bolelo. Rukou na seba pritiahol tenký paplón a pokúsil sa posadiť. Z jeho úst vyšlo pár bolestných "au" predtým, než sa mu to podarilo. Pretrel si rozospané oči a obliekol si košeľu ležiacu na zemi. Pomalými ťarbavými krokmi zišiel do kuchyne. Zrazu na ramene pocítil ruku. "Ohayo.. Spal si dobre?" spýtal sa Yoshiki. "Umm.. h-haii.. len.." začal koktať Toshi, len čo si uvedomil, že mu jeho milenec rozopína gombíky.
"Yo-chan.." zašepkal a po tvári sa mu skotúľalo pár sĺz.
"Čo sa deje?" spýtal sa starostlivo a vzal ho do náručia.
"Bojím sa.." zašepkal a ruky poriadne ovinul okolo jeho krku.
"Som tu pre teba.. Nemáš sa čoho báť." odpovedal trasúcim sa hlasom a hladil ho po vlasoch.
" 'Popoluška prejdenej polnoci' zachraňuje svojho Princa.." poznamenal Toshi a zasmial sa.
"Milujem ťa.." povedal váhavo Yoshiki a Toshiho posadil na kuchynskú linku. Pomalými pohybmi z neho stiahol košeľu. Perami nenásytne blúdil po jeho krku. "Ohayo.." ozval sa spoza nich známy hlas.
"P-pata?" vykríkol zúfalo Toshi a čo najrýchlejšie si zapol košeľu. Rukami sa snažil zakryť svoj odhalený rozkrok a opatrne sa presunul za Yoshikiho.
Pata sa len zdvorilo usmial, vzal si pivo a presunul sa na terasu.


POKRAČOVANIE NABUDÚCE

 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 10. května 2012 v 20:05 | Reagovat

ze si sa zhorsila? nechci ma rozosmiat, bolo to take genialne, ze som si to musela precitat viackrat <3 tesim na pokracovanie, ako zareaguje pata :D

2 Aya Aya | E-mail | Web | 12. května 2012 v 19:46 | Reagovat

[1]: ďakujem :33 ak pôjde blog normálne, tak to bude v dohľadnej dobe :) a je to katastrofa.. teda podľa mňa... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama