Časť 2.- Rodina

14. dubna 2012 v 13:35 | Ren |  Proroctvo Elfov
Ospravedlňujem sa veľmi, že mi to tak trvalo, no tak enjak som nemala čas :( . Ale teraz som to už napísala tak dúfam, že sa vám to bude páčiť :) tak vám prajem to najpríjemnejšie čítanie aké poznáte ^-^



,,Čo to do pekla?..." pozerala vystrašená Lina na svoju dedinu. Všade boli upíry. Ich odjakživa úhlavní nepriatelia. Prečo ich napadli? Veď majú podpísanú mierovú zmluvu, tak prečo? Elfovia im nič nespravili. Teda prvý krok spravili upíry. Sú to silní bojovníci. Každý z nich má čarovnú moc a práve preto sú pre nich veľmi nebezpeční. So štyrmi elfami s čarovnou mocou nič nezmôžu a preto sa nemajú ako brániť. Na to majú len odboj.

,,Prečo... prečo sa to deje?" pýtala sa sama seba Lina. Z
razu na ňu niekto z diaľky kričal: ,,Choď preč! Rýchlo ujdi odtiaľ! Pozor!" V tom si Lina všimla, že na ňu letí ohnivá guľa veľkosti koruny stromu. Bála sa a od strachu zostala stáť, no v tom ju niekto pritiahol ako zázrakom k sebe. Guľa žiaľ spadla tam kde bola namierená. Na dom Orina.
,,NIEEEEEE.....!" kričala Lina z plných pľúc, spadla na zem a rozplakala sa. Zrazu sa rozbehla za Orinom i keď vedela, že už mu nemôže pomôcť, ale mala pocit, že musí ísť za ním. Však to sa jej nepodarilo. Niekto ju zozadu pevne zachytil a snažil sa aby sa mu nevytrhla z náručia.
,,Prestaň! Nemá to zmysel, už mu nemôžeš pomôcť." Povedal so smútkom v hlase. Lina nepretržite plakala.


,,Neplač. Bude to dobré. Už je mu lepšie tam kde je teraz. Nič ho netrápi a určite konečne aj vidí." Snažil sa ju upokojiť súcitný, príjemný, povedomý a mužský hlas. Ale vtedy si všimli, že na nich letí tiež to isté kúzlo. Neznámy vzal Linu do náručia a odskočil do uličky.
,,Akio" Prišla na meno, ktoré jej napadlo len vďaka hlasu.
,,Pššš.... Buď tichšie, môžu nás počuť." Zahriakol ju Akio.
,,Čo tu robíš? Prečo nie si so svojím odbojom?" spýtala sa prekvapená ale už potichu.
,,Bol som tam, ale Akralon mi poslal správu , že mám ísť po teba. Vraj ťa mám ochrániť a to aj teraz plním. Bál sa o teba. A mám ťa za ním priviesť hneď ako sa bude dať, no musíme byť opatrní, upíry ú všade a moja mágia nás dvoch dlho neochráni, bohužiaľ." Povedal Akio a ďalej sledoval okolie. Vietor mu strapatil jeho dlhšie rovné čierne vlasy a hrnuli sa mu do vážnej tváre. Linu držal svojimi mocnými rukami, ktoré si za tie dva roky v odboji vypracoval. A nie len tie. Celé telo mal silné a pevné. No nebolo to nič prehnané bolo to presne akurát. Lina na neho hľadela do výšky. Siahala mu sotva po ramená. No pohľad naňho ju vždy aspoň trochu ukludňoval.
,,Ma... mágia? Odkedy vieš používať mágiu? Vedela som len o Akralonovi a veliteľovi." Pýtala sa prekvapene Lina. "Tak jeho mysleli keď vraveli, že som jedna zo štyroch. Ale nevedela som o tom len ja? Alebo to tajili tak ako o mne?" pomyslela si Lina a čakala na odpoveď od Akia.
,,To ti vysvetlím neskôr, musíme ísť kým na okolo nie je žiaden upír!" povedal to tak prísne, že Linu až zamrazilo.

,,Už sme tu. Rýchlo prebehni ku Akralonovi ja ťa ochránim ak by náhodou..." povedal hrdinsky Akio.
,,Nie, ak nepôjdeš so mnou nejdem nikde. Potrebujem ťa... pri sebe a nie na metre ďaleko." Povedala úprimne Lina, však bolo v tom cítiť strach. Nie o ňu, ale o neho.
,,Dobre. Ale keď niečo poviem, POSLÚCHNEŠ MA!! Rozumieš?"
,,Áno!"
,,Tak na tri. Raz... dva.....TRI!" Vybehli čo najrýchlejšie a podarilo sa im dostať ku Akralonovi bez toho aby ich niekto videl. Teda aspoň dúfajú.


,,Pane, už sme dorazili. Priviedol som ju ako ste kázali, bez zranenia." povedal Akio vznešene ako sa na pravého odbojára patrí.
,,Ďakujem Akio. Zostaň tu týka sa to aj teba. Práve preto som po ňu poslal teba." Povedal Akralon smutným a bojazlivým hlasom.
,,Pane čo sa to deje? Prečo na nás zaútočili upíry? Spravili sme im niečo?" pýtala sa vyplašená Lina.
,,Nie, nespravili sme nič. Toto všetko sa deje kvôli proroctvu." Prezradil im Akralon.
,,Proroctvo? O nijakom nič neviem." Odvetila mu na to Lina.
,,Nikto o ňom nevie okrem najvyšších u nás, v Spoločenstve, ostatných klanov a ako sa zdá aj upírov. Vy sa ho tiež dozviete no nie teraz. Potrebujem vám povedať to najdôležitejšie. Akio začnem tebou. Máš kúzelné schopnosti. Line si o nich určite už vravel, tak nemám čo skrývať. Zatiaľ som ťa naučil tie najdôležitejšie kúzla s pomocou veliteľa. Dúfam, že ich budeš vedieť využívať aj naďalej. Poprosím ťa o jednu vec. Ochráň Linu ako len vieš, ak bude treba aj vlastným životom. Nechcem ťa obetovať to sa nemusíš báť, no súvisí to s proroctvom."

,,Lina teraz ty." Povedal Akralon a zadíval sa na ňu.
"Čo mi to chce povedať? Je to to tajomstvo, o ktorom mi hovoril Orin?" pomyslela si Lina.
,,Bude to trochu na rýchlo ale musíš to vedieť... som tvoj strýko. Tvoja mama bola moja sestra. Pracovala v odboji aj s tvojím otcom. Raz keď nás napadli upíry....boj... neprežili." Hovoril to s takým neskutočným smútkom, že sa neudržal a vybehla mu slza.
Lina bola v šoku a spadla na zem. Pozerala do zeme ako zmyslov zbavená, no po hlave jej chodila jedna myšlienka. Jedna jediná, ktorú sa musela opýtať.
"Prečo? Prečo ste mi to nepovedali už dávno?" kričala celá šokovaná. Akio bol rovnako šokovaný no nie ako Lina, ona bola na pokraji zrútenia.

"Ver mi, že keby som mohol tak ti to hneď poviem a starám sa o teba celý tvoj život. No nemohol som. Už vtedy som mal nastúpiť ako hlava nášho klanu a najvyšší odmietali akúkoľvek myšlienku o tvojej adopcii mnou." rozplakal sa "Aj keď som sa o teba nemohol starať sledoval som ťa z diaľky, ako rastieš, mocnieš a aká si krásna. Pomáhal som ti najviac ako som mohol. Snažil som s ati venovať tak, aby to nebolo až také nápadné. Musel som ti byť na blízku, aby som vedel, že si v poriadku.
Podobáš sa na svoju mamu, si úplne ako ona, odvážna a tvrdohlavá. Nedalo sa jej nič vyhovoriť. Ani nevieš ako dlho som ju prehováral aby nešla do toho boja, že má teba a čo sa s tebou stane ak náhodou... no nepočúvla ma. Doteraz si vyčítam, že som ju nezastavil. Bola by teraz s tebou a boli by ste spokojné. No to všetko súvisí s proroctvom, ktoré bolo predpovedané už pred tritisíc rokmi. Nikoho však nenapadlo, že práve vy ste predpovedanými osobami.
Lina! Odpusť mi prosím čo som spáchal. Mal som sa s nimi aj pobiť o teba no vtedy si to nedovolil nik. Ani ja. Je mi to hrozne moc ľúto." Plakal tak neskutočne, že to bolo ľúto aj Akiovi.

,,Nemám vám čo odpustiť. Nemohli ste zato. Nikto predsa nemohol vedieť, že moja mama a otec zomrú v boji. Aspoň zomreli ako hrdinovia a neušli z dediny ako zbabelci. Som rada, že ste sa o mňa starali aspoň z diaľky. Ale akoto, že o tom nikto iný nevedel? Najvyšší boli schopní urobiť všetko len preto aby vás neohrozili? Tak ma zavrhli. Zatajili kto v skutočnosti som. Volám sa vôbec Lina?" pýtala sa plačúca elfka pridŕžajúc sa najbližšieho stolíka len aby neodpadla zo šoku, ktorý práve prežila.
,,Meno je pravé. To som im nedovolil aby ti ho zobrali. Vymyslela ti ho mama. Ona sa volala Chikako a tvoj otec Rinji. Boli to tí najlepší rodičia akých človek mohol mať. No bohužiaľ osud im neprial. Mala si vtedy len dva mesiace a preto si nič nepamätáš. Je mi to hrozne ľúto."

,,Mám ešte jednu otázku pane. Prečo nám to všetko hovoríte teraz?" opýtal sa zvedavý a šokovaný Akio.
,,Odpoviem ti na to takto. Linu budeš spoločne s veliteľom učiť čarovať. Aj ona má magické schopnosti, no získala ich len nedávno a preto ich nevie používať. Nestihol som ju naučiť ani jedno jediné kúzlo čo ma ukrutne mrzí. Dôverujem ti a preto ju zverím do tvojich rúk. Postaraj sa mi o ňu tak ako som sa ja o ňu postarať nestihol." Odpovedal Akralon so smútkom v hlase i očiach.
,,Ale neodpovedali ste mi na otázku." Odvetil Akio. Lina v tom spadla na zem nevládajúc počúvať už ďalšie novinky. Zrazu začuli rany v dome Akralona a neskutočne hrdelný krik za dverami. "Rýchlo, Akio odveď Linu odtiaľto. Ujdite tajnou chodbou, ktorá vedie cez môj dom. V knižnici sú dvierka prejdete nimi von. Keď už budete von, daj mi signál, že ste v bezpečnej vzdialenosti od domu. A prosím, ešte raz... postaraj sa o ňu."
Akiovi v tom momente napadlo, čo chce Akralon asi urobiť. ,,Nie Pane, nesmiete to urobiť! Určite je aj iný spôsob. Pomôžeme vám, zostaneme a..."
,,Je to rozkaz Akio! Zober ju a choďte von. Okamžite!" prerušil ho Akralon a Akiovi nezostávalo nič iné ako ho poslúchnuť.

Vzal Linu na ruky ako predtým keďže sa jej nedá postaviť natož utekať. Akralon mu otvoril dvierka a vošli dnu. V tom sa za nimi hneď zavreli. Naraz zostali v úplnej tme a Akio použil kúzlo, ktorým vytvoril svetelnú guľu. Vznášala sa nad nimi tesne pod stropom. Išlo sa im ťažko, lebo chodba bola úzka a Lina nevládala ísť po svojich. Ešteže bola ľahká ako pierko. Došli na koniec chodby a tam boli schody, po ktorých zišli dole ešte ťažšie. Nakoniec došli k dverám. Keď ich Akio otvoril bola tam ďalšia chodba, no táto bola krátka. Prešiel ju pár krokmi a vyšiel schodíkmi, ktoré boli na konci. Otvoril ďalšie dvierka a v tom ich oslepilo slnečné svetlo. V tom sa sveteľná guľa stratila. Vyšiel s Linou von a čo najrýchlejšie, ako mu sily stačili, prešiel bezpečnú vzdialenosť od odmu. Skryli sa v uličke medzi domami oproti Akralonovmu. Linu položil na zem a oprel ju o stenu múru. Tá len mlčky hľadela, čo sa bude ďalej diať. Vtedy Akio vyslal k jeho domu iskričky ako signál a čakal, či sa jeho teória potvrdí. Hneď na to dom vybuchol a trosky lietali všade naokolo. Presne to očakával. Presne to sa snažil Akralonovi vyhovoriť. No márne. Nič a nikto ten výbuch nemohol prežiť.
,,Nie... nie... NIEEEEEEEEEEE....!" vydralo sa zo slabej a šokovanej Liny. Akio sa k nej sklonil a objal ju. Ona už ale ten nápor emócií nevydržala a v jeho náručí... omdlela.


POKRAČOVANIE NABUDÚCE
 


Komentáře

1 Aoy Aoy | 14. dubna 2012 v 16:46 | Reagovat

Už sa veľmi teším na pokračovanie ^^. Je  úžastná. :-)

2 Ren Ren | 14. dubna 2012 v 21:27 | Reagovat

jeeee ďakujem za kompliment ^.^ teší ma to :-)

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 15. dubna 2012 v 12:32 | Reagovat

je to vazne dobry pribeh, len mi tam chyba viac opisov....ty si to zalozila len na dialogoch, ale to plati pre divadelnu hru...skus trochu viac opisov, prostredia, ludi, nech si to vie clovek aj predstavit, pretoze fantaziu mas dobru ako vidim....neber to ako kritiku, ale ako radu :)

4 Ren Ren | 16. dubna 2012 v 20:31 | Reagovat

v pohode :-D len som to pisala asi okolo druhej rano :D tak som nad tym nejako nepremyslala ale dakujem za radu ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama