Autobiografia: Prebudenie: 4. časť

11. dubna 2012 v 20:43 | アヤメ テンシ |  About Gackt <3
Ha! Ha! Ha!!!!! Viem, že veľa meškám s prekladom, tak som sa dnes posnažila a preložila ďalšiu časť Gacktovej autobiografie. Tentokrát nám porozpráva o svojej prvej kapele- Cain's feel (Kainove city .. myslím ^^) tak nejdem vám k tomu už nič vravieť, len: pekné čítanie prajem :)


4. Moja prvá kapela - Cain's Feel

Cain's Feel je kapela, v ktorej som pôsobil kým som bol na Kyote. Pôvod jej mena bol z "Kaina a Ábela" syna Adama a Evy z knihy Genessis v Starom Zákone.

Odkiaľ ľudia pochádzajú a kam idú? Mal som predstavu o tom, čo je ľudská existencia. Odhaľovanie výzamu ľudskej existencie je túžba pre robenie hudby a myslím, že to je dôvod prečo robím hudbu.

Samozrejme je to aj príležitosť stretnúť iných ľudí.

V dňoch keď som prestal hrať na bicie bola moja činnosť v kapelách na chvíľu nulová. Pracoval som vo viacerých prácach naraz a jednou z nich bol zvukový technik v štúdiu, kde som chodil hrávať na bicie. Bolo to raz týždenne a hodinovo platené, čo mi vyhovovalo, napriek tomu som bol dojatý hudbou a nechcel som sa od nej oddeliť. Tiež som mal správy súvisiace z hudbou. (?)

Na Kyote bol "livehouse", ktorý si držal pomerne veľkú návštevnosť. Bol som skutočne dojatý z jedného gitaristu. Bol extrémne štýlový. Mal kužeľ (?) [pozn.タッパ= tappa ] a úžasný javiskový prejav. Jeho podoba ostala viditeľne uchovaná v mojej pamäti.

Po práci späť v štúdiu som sa snažil som sa snažil nadviazať kontakt s jedným z chlapcov, čo vošli dnu.

"Počuli ste o akcii, ktorá bola v livehouse?"
"Áno, počul."

Toho chlapa som vídaval kedykoľvek keď občasne navštívil štúdio. Na začiatku mal okolo seba nepriateľskú atmosféru. Medzi nami nebol príjemný vzťah.
On, gitarista a spevák v skupine s ním boli známi ako Yankees [pozn. myslím, že to odkazuje na typ gangstra/nepríjemnú osobnosť] a s divokými argumentmi na ľudí. Tiež boli ten typ ľudí, čo sa vždy dostanú do hádky na livehouses. Vždy mali prístup do štúdia a keď odišli boli skupina, ktorá tvrdo pracovala (?)

Keď už hovoríme o tej dobe, ktorá ubehla, pretože som bol ešte dieťa nevedel som, kedy ma podmienky dostanú do boja. Stále som mal pocit: "Jeden deň budem definitívne súťažiť s tým chlapom"

Na bicie som cvičil s púzdrom na paličky okolo mňa ale pre zlý prípad som si skryl páčidlo (?)
Ak sa spýtate, kto mal najväčšie stanovisko, tak asi poviem, že som to bol ja.

Ten chlap bol jedným zo skupiny. Takže v tom čase v štúdiu som bol ja, on a ďalší dvaja. Vždy ukazoval svoju chladnú a bol nevýrazný typ človeka, skôr svoje pocity ukrýval v sebe. Ako inak, nikdy so mnou nehovoril. Ale ak tam nebola nijaká konverzácia s dejom, atmosféra bola veľmi prázdna a tak som sa s ním začal rozprávať ja.

"Na tej udalosti, tá kapela čo hrala, mala úžasného gitaristu. Nemysliíš?"

Pokojne mi odpovedal: "To som bol ja."

Moje oči boli naozaj veľké. Ani náhodou som tomu nemohol veriť. Nikdy som nežakal že tak štýlový gitarista od tej doby bude tento vzdialený chlap priamo oproti mne.

"Nie si on, debil!"

Tak sme sa dostali do boja.

"Som to ja."

"Neexistuje!"

"Áno, som to ja!"

"Dokáž to!"

"No, mám doma obrázky, takže budeš musieť prísť ku mne."

Keď mi ukázal tie fotky uňho doma, samozrejme to boli fotografie z toho liveka. Ja som tiež robil fotky, ale ten muž, čo bol predomnou nevypadal ako ten na fotkách. To preto, lebo vtedy mal na sebe make-up. Ale viac než to, ten muž, ktorého som vídaval na stagei bol úplne odlišný ako ten, ktorého som ,mimochodom, stretával každý deň. Ten, ktorého som stretával každý deň bol uzavretý a tichý. Ale na javisku bol neuveriteľne úžasný. Páčila sa mi tá priepasť medzi nimi dvoma.

Bol si to ty. Ty.. člen mojej kapely.

"To si skutočne ty? Bolo zlé že som ti neveril."

"No, teraz to už vieš, takže je to v poriadku."

Gitarista, ktorého som hľadal bol priamo tu. Z hĺbky môjho srdca som bol rád.

Od tej doby sme sa stali priateľmi a začali hovoriť spontánne: "Nemali by sme založiť kapelu?" a začali hľadať nových členov.

Avšak najhoršie bolo, že sme nemali speváka. V tom čase sme si hovorili: "Ach, nemáme speváka!" a potom som zo srandy povedal: "Zaujímalo by ma, či to dokážem."
Ale potom, You, ktorý bol vždy tak jemný vybuchol: "Nebuď smiešny!!"
"To nieje smiešne!" odpovedal som. Hádali sme sa sem a tam. Každopádne to bol mätúci neporiadok.
V tej dobe som skutočne nenávidel svoj hlas. Nikdy som pred nikým nespieval. Ani ja, ani You sme nevedeli nič o speve.
"Ak to nieje smiešne, tak za týždeň na skúške budeš spievať." povedal You. Stále ma tým zarmucoval.

Tak som povedal: "Fajn. Budem spievať!"

O týždeň neskôr, na skúške, som pred ním spieval prvý krát. Po tom, ako ma počul zamrmlal: "Ty? Prečo si nespieval?"
Dokonca aj teraz to hovorí.

Avšak, nikdy osm si nepredstavoval, že by som mohol byť spevák. V skupine, kde som bol asistentom, bol spevák s úžasným hlasom. On nebol len divoký, ale jeho spev bol krásny. Bol to spevák, ktoý vás svojim hlasom chytí za srdce. Bol veľmi okúzľujúci.

Vtedy, v dobe band-boomu, malo veľa spevákov veľmi veľký rozsah hlasu.

Skvelé hlasy spievali vysoko v registri (?). Môj hlas bol tichý a nemal veľký rozsah. Nemal som tušenie, že môj hlas je tak vysoký. Aj keď môj hlas bol materiálny spevák (?) a to aj keby som spieval vo vyššom rozsahu. V každom prípade som bol ako spevák bez kalibru.

Ale pretože tam nik iný nebol, bolo to to jediné čo som mohol spraviť.

Spievanie pred Youom bola príležitosť a aby som sa mohol stať spevákom, musel som zas začať cvičiť spev. Prostredníctvom tréningu som si rozsah trochu rozšíril.

Za účelom zhromaždenia členov kapely sme nahrali demo s mojim spevom a púšťali ho všetkým, ktorí hovorili, že je to dobré.

"Ten spevák je dobrý. Kto je to?"

"To som ja."

"Ty spievaš?"

"Len dočasne."

Aj keď som poznal ľudí, ktorí hrali na bicie, nepoznal som pevákov.

Takto sme si našli členov, a znovu sme začali hrať.

Preto bola Cain's Feel mojou prvou kapelou.
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 12. dubna 2012 v 15:43 | Reagovat

ked si predstavim, ze keby ho you nevyprovokuje, tak by nikdy nespieval, az mi je do placu :(

2 Aya Aya | E-mail | Web | 12. dubna 2012 v 16:51 | Reagovat

[1]: You je chlapík.. ďakujeme mu za Gackta, úchylné predstavy a to, že G vynašiel make-up xD

3 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 13. dubna 2012 v 16:23 | Reagovat

[2]: haha, to ej pravda xD mame mu byt za co vdacni :)

4 Aya Aya | E-mail | Web | 13. dubna 2012 v 19:39 | Reagovat

[3]: haii :) ale You mi prišiel vadný kedysi.. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama