Denník jedného samovraha 3

5. března 2012 v 16:22 | Aya Tenshi |  Denník jedného samovraha
Konni~

aj druhá časť si vedie dobre.. Tak... prečo nenapísať tretiu..? Snažila som sa.. takže: hír ju ár..


Moje kroky smerovali do kostola. Musím tam totiž chodiť nasilu. A vlastne.. chodím tam celkom rada.. kôli organistovi.. nieže by bol nejak extra fešák.. ale moja maličkosť miluje organy. On po omši vždy začne hrať niečo od Bacha. Ale späť k veci.
Zas som rozmýšľala o svojom živote. Zrazu som stála na moste. postavila som sa k zábradliu.. "Skočím?" spýtala som sa sama seba a do očí sa mi nahrnuly slzy. Moje ruky zvierali studené zábradlie. Myšlienky sa točili len okolo smrti. No niečo v mojej hlave mi vravelo, že to nemám spraviť. Ruky zo zábradlia putovali do vreciek mojej čiernej bundy a zlé myšlienky boli razom preč. Otočila som sa a pokračovala v ceste do kostola.

"Som doma.." povedala som skoro nečujným hlasom. "Nejak rýchlo" poznamenal ocino a vrhol na mňa podozrievavý pohľad. "No čo už.." znela moja odpoveď. Ani neviem ako, ocitla som sa vo svojej izbe. Ľahla som si do postele, objala Hira a zapla Boku no sexual Harassment ( Moje sexuálne obťažovanie) "Tak, čo povieš Hiro-chan? Nezdá sa ti, že ten chlapík kričí až moc?" pýtala som sa ho, no odpovede som sa nedočkala.

Sadla som si k PC a nejakým zázrakom som zas začala myslieť na Maťa.. Pochytila ma depka.. Zas som myslela na jeho smiech, úsmev, hlas.. Myslela som na najkrajší týždeň v živote, aj keď to bolo tak dávno. Nikdy som nezabudla. Ale on..
"Prečo musíš mať tak sladký úsmev? Hm?" spýtala som sa jeho fotky a prstami prechádzala po monitore. Začali mi tiecť slzy. "Prečo ma nenávidíš? ČO také zlé som ti spravila?" pýtala som sa jeho fotky. "Raz zabudnem.." zneli myšlienky v mojej hlave. Nič iné mi neostáva. Len zabudnúť a zbaviť sa bolesti.. a lásky k nemu. Kiežby stačilo len stlačiť talčítko "vymazať" a bol by preč. Z mobilu som vymazala jeho číslo, všetky jeho fotky.. ale nepomohlo.. zablokovala som jeho FB.. ale po týždni som si uvedomila, že ho potrebujem vidieť.. Do tesca chodím s myšlienkou: "Čo ak tam dnes bude? Pozrie sa na mňa? Pozdraví sa? Uvidím ho vôbec?" ale vždy keď ho uvidím, roztrasiem sa.. Srdce mi bije jak splašené, chcem ho mať len pre seba, ale zároveň mám strach, aké by bolo byť s ním zas.

"Asi ti bude zima hm? Máš na sebe len tielko a kraťasy. Chceš mikinu?" spýtal sa ma a anjelsky sa usmial. "Ďakujem si poklad." zašepkala som a objali sme sa. Nasledoval dlhý pohľad do očí. Chvela som sa, no on si to nevšimol. "Tvoje oči.. sú nádherné." začala som sa červenať. Očami som blúdila všade naokolo, len aby som sa naňho nepozrela. "Ale noták! Prečo mi nedovolíš sa do nich pozrieť?" povedal uštipačným tónom. "Ja.. len.. ja.." blábolila som nezmyselné slová. Začal sa smiať a silno ma objal. Potom si ľahol na čerstvo pokosený trávnik. "Poď sem.." prikázal mi a ja som si ako poslušný pes ľahla vedľa neho. Opatrne ma k sebe pritiahol. "Chcem, aby tento moment trval večne.." zašepkal mi do ucha. Pár sekúnd na to som počula hlas: "Kaya!! Kde do pekla si? Haló!!" Áno. Bola to Lucia. ČO najrýchlejšie sme sa postavili a prišli k nej. "Kaya!! Už je skoro jedenásť!" kričala na mňa vystrašene. "Och nie.. Toto bude zlé!" pomyslela som si a začala som utekať domov. Maťo vybehol za mnou. "Hej! Deje sa niečo?" spýtal sa hneď ako ma dohonil."Ja len.. o 10 som mala byť doma!" povedala som mu ale nezastavovala som.. Zrazu sa ozval hrozný piskľavý zvuk. Otvorila som oči.. "Sen.. Zas to bol len sen.." zašepkala som a zo zeme zdvihla Hira.

Sedela som na posteli a uvažovala nad tým, že sa skúsim zamiloať do niekoho iného.. Zapla som PC a šla na chat. Asi po piatich minútach som mala 30 správ.. No, ako inak, od samích úchylov. Začala som hľadať neikoho podľa mojich predstáv. napísala som asi 5 chalanom. Jeden z nich sa mi však páčil viac než iní. Ale ako som po čase zistila, nezájem.. "Všetci muži sú rovnakí: použiť a vyhodiť!" povedala som polohlasne. "Tak budem sama.. No a čo? Mám Hira, mám pár ľudí, ktorým na mne záleží.. kašlať na nejakého chlapa.." vypla som PC a zas šla do izby, pozerať Bunraku. Ale moje plány sa zvrtli, hneď jak som zapla mobil. "Je len pol 9.." zamumlala som a vrátila som sa dole do obývačky. Sadla som si k rodičom a asi do polnoci pozerala nejaký horor. "A je čas na Bunraku.." vyhlásila som a presunula sa do izby.. Po Bunraku som si výsostne znovu zapla the Last Live.
"Hiro, už je 5. Ideme spať?" spýtala som sa unavene malého žltého sloníka. "Tak nie.." odpovedala som si zaňho a pustila sa do upratovania svojej izby.
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 5. března 2012 v 18:33 | Reagovat

zase raz, bolo to uchvatne....kolkokrat si videla bunraku? viem, ze last live asi milionkrat, ale bunraku nwm....a cita sa to fakt dobre....keby to vydas ako knihu, asi by niektori ludia ani neverili, ze je to vlastne autobiografia....normalne ma prekvapilo to meno kaya v tom sne, furt som rozmyslala preco tam nie je tvoje, az ptm mi doslo, ze to pises ako pribeh :)

2 Aya Aya | E-mail | Web | 5. března 2012 v 18:59 | Reagovat

[1]: ďakujem.. :) a zas som popritom robila 19 iných vecí ^^"
Bunraku..? asi toľko koľko Moon Child a ten som videla asi 30x.. :3
tak. keby som to vydala, tak pod iným menom, a tak, aby to nezistil niekto z mojej rodiny.. zbytočne by ma začali odsudzovať a už to zas zažiť nechcem..
a pôvodne som myslela, že to budem písať normálne, ale nakoniec som sa rozhodla takto :)

3 Misaki Misaki | E-mail | 11. března 2012 v 17:49 | Reagovat

Úžasné..skvelé.. krásne *.* ako časti pred tým :3
Bude aj ďalšia časť že? :33 ^^ :)
Teším sa na ňu ;) :)

4 Aya Aya | E-mail | Web | 11. března 2012 v 19:03 | Reagovat

[3]: ďakujem ^^ bude aj ďalšia, ale až po monitore.. a zas mi treba deň-dva na to, aby som sa dala do kopy :) priveľa zlých spomienok..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama