Denník jedného samovraha

29. února 2012 v 20:19 | Aya Tenshi |  Denník jedného samovraha
Konni~

Toto je len .. dá sa povedať taký test.. Ak to neuspie, ďalšie časti nebudú .. a upozornenie: nieje to Yaoi.. a.. zobrazuje to skutočné osoby a udalosti.. len tam nebudem dávať mená.. Takže: hír ju ár..

"Kaja, okamžite si bež upratať izbu!" ozval sa hlas z kuchyne. Naštvane som vypla TV a vyšla hore... Prepáčte, zabudla som sa predstaviť: volám sa Karolína ale.. všetci naokolo ma volajú Kaya. Prečo? Asi to bude tým, že mám rada Japonsko.
Ale späť k príbehu. Po asi hodine pilného skladania som našla malú krabičku. Bolo v nej niekoľko zošitov, plne zapísaných. Sadla som si na posteľ a vytiahla ten najspodnejší. Nervózne som ho otvorila a začala som čítať:
"19.4. 2003
Dnes som sa rozhodla, že môjho žltého slona Filipa premenujem. Od tejto chvíle sa volá Hiroshi, skrátene Hiro. Píšem to len preto, aby som si zapamätala jeho celé meno."
Začala som sa smiať. Už mi bolo jasné, čo som to našla. Moje "tajné zápisky".. Pohľad som nasmerovala na vankúš, kde sedel môj špinavý Hiro-chan.
Otočila som stranu a čítala som ďalej. tentokrát tam dátum nebol.
"Neznášam školu! Vlado mi nadával, ale keď som to povedala pani učiteľke nechcela mi veriť a ešte ma aj zbila. Potom som plakala celé prestávky vzadu na lehátkach. Nik ma tu nemá rád! Ale stále neviem prečo. Asi som zlá. Niky nebudem mať kamarátov."
Rukou som si prešla po čele. "To.. má byť zlý vtip?" pýtala som sa sama seba. Potom som otočila stranu a čítala som ďalej. "Marek mi rozstrihol mikunu. Ale keď som to povedala pani učiteľke, tak mi dala facku, že nemám klamať. Potom som si sadla do zadu na lehátka a plakala som. Prišla ku mne Martina a povedala mi, že som sprostá krava a nik ma nemá rád. Tak som ju uškrabla. Pani učiteľka to videla a zas mi dala facku. Keď som prišla domov, bála som sa mamine povedať, čo sa v škole stalo."
Až vtedy sa mi začali vybavovať spomienky na školu. Na to, čo tie decká robili a na to, že som mala len jednu kamarátku. Spomenula som si na to, ako mi nadávali. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Až vtedy mi došlo, že som takáto oveľa dlhšie, než som si myslela. Schúlila som sa a objala Hira - moju malú žltú príšerku, ktorá je so mnou už skoro 15 rokov. Hlavou mi dokola vírili tie slová: "Ty prasa!" "Hlupaňá!" "S kravami sa nehráme!" "Tučko! tučko!" pred očami som mala ich tváre, každý čin, čo mi kedy spravili. Videla som všetko, čo sa stalo. Cítila som každý úder, čo mi darovali. Vrátane učiteľky. "Karolína! Ty si jedno nevychované prasa! Veď ja ťa naučím!! Ja ťa naučím!!" znel jej piskľavý hlas v mojej hlave. Nevládala som sa ani pohnúť. "Prepáčte.. prepáčte že som sa narodila.." zašepkala som do tmy..

Zobudila som sa až na hlasný budík, oznamujúci začiatok dňa. "Ešte chvíľu.." povedala som si a lenivo som objala Hira. Pomalými pohybmi som zo seba zvliekla pyžamo a natiahla oblečenie do školy. Školskú tašku som si prehodila cez plece a zišla dole. "A ty kam?" ozval sa hlas môjho brata. "Ja?" spýtala som sa hlúpo a arogantne som sa usmiala. "Je sobota, ty krava!" vyhlásil a kopol do mňa. "Ty.. imbecilné prasa! Ešte raz ma kopni a uvidíš!" z jeho hradla sa začal drať stále silnejší a silnejší smiech. Tašku som rýchlo zvesila z ramena a ohnala sa. Už som len videla, ako leží na zemi a reve. "Ty si nezačínaj!" ešte som pohrozila a vrátila sa späť do mojej izby. Rolety boli stále stiahnuté. Však na čo ich vyťahovať? Zbytočne veľa svetla..

Do uší som si dala slúchatká. Tento krát som si však pustila niečo iné než zvyčajne. teda, zvyčajne podľa mňa je X Japan, Gack, Seikima II alebo nejaký Deathmetal. Pustila som si Decola Hopping. Po asi piatich minútach som zas prepla.. na X Japan, ako inak.
"My face is covered with blood.
There's nothing but pain.
Oitsumerareta kakeru ni.."
spievala som si potichu. Ale to by som nebola ja, keby som nezačala škriekať jak šialená. zrazu sa rozleteli dvere "Mohla by si sklapnúť?" zvrieskol na mňa nasraný otec. "Tí Japonci ti len vymývajú hlavu!" škriekal ďalej. Jemu sa totiž nepáči nič, čo mám rada ja.. A keď sa mu to náhodou zapáči a poviem mu, že je to Japonské, odpovie mi: "Pche.. Nič moc.." alebo "Hmm.. Tak toto tu už bolo" alebo "Tieto sračky mi ani nepúšťaj!" .. takže asi chápete, aký máme spolu vzťah keď dôjde na J-rock, Visual Kei a J-pop..

"Hiro-kun o aishite iru!" zašepkala som a poslala som mu vzdušnú pusu. So spevom som zišla dolu. Musela som pomôcť s upratovaním, ako každú sobotu. Začala som kúpeľňou a pre istotu som si ani len nezasvietila. "Tma.. temnota.. krv.. zombie.. duchovia.." šepkala som a rukami sa snažila nahmatať spadnuté veci v poličkách. A potom sa to stalo. Porezala som sa. Tentokrát omylom!! A necítila som bolesť. Len teplú krv tečúcu po mojej ľadovej ruke. Perami som ju pomaly stierala z dlane. Zrazu sa tam objavila bolesť. Sem-tam ma pichlo v rane. Zas sa ma zmocnil ten nádherný pocit.. Rozrasenými pohybmi som zdvihla zo zeme uterák. Mojou jedinou túžbou bolo do tej rany zabodnúť nechty a skôr než som si to uvedomila, sa mi raza zväčšila dva krát viac a nechty som mala celé od krvi.. Dokola som šepkala: "Pain.. Death.. Hell.. Pain.. Death.. Hell.."
 


Komentáře

1 annieenn annieenn | Web | 29. února 2012 v 20:28 | Reagovat

hezký blog:)

2 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 29. února 2012 v 20:43 | Reagovat

tak to je fakt uzasne a dokonale ako som ti uz vopred povedala :) a uplne v tom vidim veci, co ta inspirovali....napr take yamato s temnotou a hiroshim :D rozhodne by som si precitala rada pokracovanie

3 Aya Aya | E-mail | Web | 29. února 2012 v 20:46 | Reagovat

[1]: ďakujem :)

[2]: Hmm.. :) tieto veci.. väčšina z toho sa fakt stala.. :) ja keď píšem temné veci, tak píšem podľa svojho života ^^ a môj malý žltý Hiro-chan.. :) myslím, že to mám z pokémonov :/ ale niesom si istá :3

4 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 2. března 2012 v 14:58 | Reagovat

[3]: hey hey, ja viem :) hiro-chan z pokemonov? :O fuuu, to by som necakala :D

5 Aya Aya | E-mail | Web | 2. března 2012 v 15:19 | Reagovat

[4]: jj :) ako dieťa som na nich bola totalne závislá.. :) a Sailor Moon a Digimon a Dragonball :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama