Autobiografia: Prebudenie: 1. časť.

28. ledna 2012 v 14:17 | Aya Tenshi |  About Gackt <3
Konnichiwa

Po dlhšej dobe sem zas dávam časť z Gacktovej autobiografie ^^

1. Moje miesto je v kapele


Prvý krát, čo som mal dočinenia s kapelou bolo po mojej 17.
Veľa mojich kamarátov bolo v skupinách a vedeli, že viem hrať na bicie. Pýtali sa ma: "Budeš náš bubeník?" no vždy som odmietol.
Všetci boli na nižšej úrovni ako som bol ja, takže som s nimi hrať nechcel. To bol môj skutočný motív. Aj s tohto dôvodu som si myslel že kapely sú hlúpe.
Keďže to boli priatelia povedal som "Fajn" a začal som pre nich bubnovať.
Keď som šiel na konkurz, umelci boli takí zlí, ako som si myslel.
"Čo to do pekla je?"
Do tej doby som na javisku vystupoval len ako člen orchestra. Medzi orchestrom a skupinou boli veľké rozdiely v technike.

"Je v poriadku, že to robí takto?"

Chcel som ísť do aktuálnych predstavení s týmito pocitmi. V tom čase bol "Band boom" a vystúpenia amatérskych kapiel neboli ničím výnimočné.
Publikum na týchto koncertoch sa počítalo na stovky. V porovnaní s publikum pri orchestri, v ktorom bolo viac než tisíc ľudí, to bolo pre mňa malé. Aj keď to bolo moje prvé vystúpenie, nebol som nervózny.

Avšak nadšenie publika na týchto predstaveniach boli úplne iné.

Už keď sme len tak stáli na javisku, vypukla tam obrovská radosť. Oči každého, kto sa pozeral, žiarili očakávaním.
Predstavenie začalo.. Vzrušený dav bežal smerom k javisku. Nejaký ľudia boli aj na pódiu. Vzrušenie a energia stúpa z miest na sedenie až na pódium.
Spev, gitara, basa a bicie. Len tieto 4 osoby, ktoré nestrácajú silu ich musia tlačiť späť. Ak sú tlačení dozadu, musia sa opäť dostať dopredu.

"Nádhera! Čo je to! Aký druh kapely so 4 členmi môže donútiť ľudí správať sa takto?"
"Vystúpenia sú naozaj zlé. Rozhodne nie sú na vysokej úrovni. Ale napriek tomu, prečo sa to divákom páči?"

Bol som ohromený. To, čomu sa vraví kapela, bolo naozaj cool.
Bolo to veľmi odlišné od klasickej hudby, úplne iný svet.
Počas vystúpenia som začal hľadať.

Čo za silu to bolo? Prečo som z toho tak vzrušený?
Odpovede som začal nachádzať krôčik po krôčiku.

V orchestroch, kde som hral do tej doby, veľa ľudí hralo na rovnaký hudobný nástroj. Boli tam prvé a druhé husle a časti, kde nehrali rovnakú časť naraz. Z počtu osôb potrebných na prehranie jednej časti sa pridali ľudia a tam bol dlhý čas, kedy ste hrať nemohli, lebo vašu časť nebolo treba.

Avšak kapela taká nebola. K dispozícii boli len 4 osoby. A aj nástroje boli rôzne. Ak jeden človek niečo zahrá zle, je po všetkom. Nemôže spraviť chybu.
To znamená: V kapele má každý človek veľkú zodpovednosť. Zodpovednosť majú všetci členovia rovnako veľkú.

Keby som to domyslel a až do konca dôkladne skúmal, bol by som veľmi šťastný. Ak nie, nemohol by som hrať. A ak by som nemohol hrať, musel by som prestať.
Už do môjho detstva som hľadal miesto, kde by som mohol patriť. Chcel som patriť sem. Lebo toto nebola kópia iného miesta.

V tejto skupine nazývanej kapela, som prvý krát našiel odpoveď.


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama