Nádej zomiera posledná

5. listopadu 2011 v 16:27 | Aja Tenshi |  Jednorázovky
Ahoj.. :) Takže som sa rozhodla dopísať "To znie ako plán.." a dúfam že sa vám pokračovanie bude páčiť. Síce táto časť je troška kratšia, ale je tam viac "akcie". Bohužiaľ, tretiu časť už nečakajte ;) :) ^^ Tak nič viac k tomu a pekné čítanie prajem.. :)




Chuť na sex ho absolutne prešla. Odkedy videl tú Shunsukeho zničenú tvár, nezmohol sa ani na dlhší pohľad do Minoruho očí. Nevedel čo ďalej. Už pár krát mal nutkanie ísť za Shunsukem a vybaviť si s ním tú vec z pred pár dní. No neurobil to. "Prečo tam proste nejdem?" pýtal sa sám seba.. Bál sa výsledku. Čo ak??

Zobudil sa na hlasité zvonenie budíka pri svojej posteli. Zúfalo sa snažil vypnúť ho, no nepodarilo sa mu udržať rovnováhu. "Do riti!" zanadával si a pozviechal sa zo zeme. Minoru bol už dávno preč. Od toho incidentu sa vídavali len v posteli, aj to len ak sa Aki náhodou prebral. Prehodil cez seba mikinu a natiahol si nohavice. Lenivým krokom sa vybral ku chladničke po nejaké jedlo. NAšťastie nakupoval včera. S miskou šalátu si sadol na pohovku a zapol TV. Do ruky vzal telefón, v zozname vyhľadal Shunsukeho číslo a zavolal. "Hai?" ozvalo sa s druhej strany. "Shunsuke? Chcel by som sa s tebou stretnúť a porozprávať sa o tom.. incidente. Prosím neber to zle, ale chcem mať v hlave jasno." povedal po chvíľke váhania a netrpezlivo čakal na odpoveď. "To si ty, Aki?? Hmm.. moc nemám čas takže, ak by sa ti dalo, mohli by sme dnes spolu ísť na obed a vyjasniť si to." zamrmlal skoro nezrozumiteľne. Aki sa pozrel na hodinky: "No dobre. Ak by sa ti dalo, tak o 12:00 pri parku." "Hmm hai. To stihnem. Musím končiť, tak zatiaľ."


"11:55 ešte mám asi 5 minút. Bože. NAčo som to robil?" opýtal sa sám seba a potiahol si z cigarety. "Konnichiwa" ozval sa hrubý mužský hlas "Konnichiwa" odpovedal Aki a pozrel sa na Shunsukeho. Vtedy na schodoch nevyzeral tak mohutný a vysoký. "Tak, kam pôjdeme?" spýtal sa Shunsuke. "NAvrhujem prechádzku po parku a potom si môžeme ísť niekam sadnúť. Alebo naopak" pohotovo odpovedel Aki. "Som za prechádzku"
Sadli si na zamrznutú lavičku. Aki cestou vyfajčil asi tri cigarety. "Takže," začal: "chcel som sa s tebou porozprávať o tej.. o tej veci. JA neviem ale dosť ma to vzalo. CHcel by som vedieť čo sa medzi vami dvoma udialo a prečo si.. prečo si sa vtedy choval tak.." "Tak detinsky?" dopovedal zaňho Shunsuke. Aki len nemo pokrútil hlavou. "To vieš, Aki. Mne nejde o neho, ale o teba. O tvoje rozkošné telíčko, o tvoju nežnú vôňu a hlavne, ide mi o to, aby som zničil Minoruho. Je pravda, že som ho mal rád. Je pravda, že som ho miloval. Ale potom som stretol teba. Pamätáš si, čo sme spolu zažili? Ešte teraz ťa počujem kričať.." Aki sa strhol. "S-Shunsuke..." zalapal po dychu a do ruky vzal telefón. Shunsuke ho chytil za ruku a ťahal niekam preč. "NEchaj ma!" kričal, no Shunsuke akoby nepočul.
"Kam ma to ťaháš?" spýtal sa Aki so slzami v očiach po niekoľkých minútach rýchlej chôdze. "Nechaj sa prekvapiť, drobček.." odpovedal mu ľadovým hlasom.


Priviazal ho k drevenej stoličke, v nejakej chatrči uprostred parku a bezslova odyšiel. Aki len tak tak nahmatal mobil. Spamäti naťukal Minoruho číslo a zapol reprák. "ČO sa deje Aki?" ozval sa po pár tútnutiach Minoruho hlas. "Minoru.. Pomôž mi.. S-Shunsuke ma odvliekol do nejakej chatrče. Bojím sa. Predchvíľou odyšiel a .. a je to asi uprostred parku.." povedal roztraseným hlasom.. "A-aki! Ja.. JA hneď prídem. A Aki.. Milujem ťa."


NAštartoval svoj bordový Suzuki Kizashi a poriadne dupol na plyn. NA pár križovatkách prešiel na červenú. Kôli Akimu bol schopný všetkého. ZA pár minút bol pri parku, pripravený ho preskúmať odzhora nadol, zľava do prava, proste každým možným aj nemožným smerom.


Po niekoľkých desiatkach minút chôdze a pátrania objavil chatrč. Opatrne otvoril dvere a jeho pohľad sa zastavil až na postave sediacej na stoličke. Pomaly vošiel dnu a priblížil sa k postave. "Pozor Minoru!" ozvala sa postava. Minoru hneď spoznal Akiho hlas. "Za tebou!" Minoru sa otočil. Za ním stála mohutná postava jeho bývlého sekratára, či ako to nazvať. "Takže si prišiel, ako som predpokladal." začal hovoriť. "Pusti ho.. Prosím. So mnou si môžeš robiť, čo len chceš. Len ho nechaj ísť." šepkal Minoru so sklonenou hlavou. "Ale, ale! Hmm.. tvju ponuku by som ešte pred pár rokmi prijal, lenže, lenže odkedy som vyskúšal aké je to byť s Akim, ma to omrzelo..." Minoru sa nechápavo pozrel na Akiho. "Ako.. ako to myslí?" spýtal sa po pár sekundách. Akimu sa do očí nahrnuli slzy. "To vtedy.. To vtedy keď som ho znásilnil" odpovedal mu Shunsuke a pustil sa do smiechu. "Ty bastard!" zreval Minoru a vyštartoval pripravený zabiť Shunsukeho. Päsťou mu vrazil do čeľuste, ale Shunsuke sa ani nepohol. Pohladil si zranené miesto a úder vrátil. Minoru letel skoro meter, kým ho nezastavila chladná a hlavne tvrdá stena. Otrasený sa pozviechal a snažil sa Shunukeho ešte aspoň raz zasiahnuť. Márne. Shunsuke bol rýchlejší, chytil jeho ruku a vykĺbil mu rameno. Ozval sa žalostný výkrik a Minoru upadol do bezvedomia.."Zostali sme sami dvaja. Čo budeme robiť?" opýtal sa Shunsuke a kopol do bezvládneho tela svojho niekdajšieho šéfa. Pomaly sa priblížil k Akimu a pohladil ho po líci. Aki sa vzpriamil a napľul mu do tváre. To Shunsukeho naštvalo."Akira, prečo si tak divoký? Hádam.. Hádam by som ťa mal skrotiť. Nemyslíš?" zašpkal a usmial sa. Celou silou kopol do stoličky, takže Akira sa teraz nachádzal na zemi, kúsok od svojho milenca. Trpké slzy sa kotúľali po jeho tvári, kým nespadli na špinavú zem. "Hmm.. čo s tebou? žeby.. žeby sme zaspomínali na staré dobré časy a zahrali sa?" spýtal sa Shunsuke po pár minútach. "Ale musíme sa hrať tak, aby sa Minoru zobudil.. Nech vidí, aký je bezmocný. NEch trpí.." Aki sa snažil vytočiť 911 no jeho skrehnuté prsty mu to nechceli dovoliť. Pomaly začal vzdávať boj, keď mu zavibroval mobil. Zdvihol. "A čo chceš? Chceš ma znovu znásilniť? Nestačilo ti vtedy? Celý môj život je vďaka tebe zničený.. Prosím nenič ho aj jemu.. Ja.. milujem ho a nechcem aby trpel." Shunsuke sa usmial. "Tak, hmm.. naša hra môže začať. Jeho niekam odpracem a .. a pustím sa na teba." chytil Minoruho za ruky a snažil sa ho odtiahnuť niekam von. "Pomóc.. prosím zavolaj políciu.. Sme v parku.. v malej chatrči.. prosím rýchlo.." hovoril do telefónu. Ozval sa odtiaľ známy hlas. "A-aki.. ale.. čo sa stalo? Ja.. Prečo niesi doma? Aj s otcom ťa tu čakáme" Akimu prešiel mráz po chrbte "Mami, nemôžem hovoriť.. Prosím zavolaj políciu.. Som v parku v malej chatrči.. Prosím rýchlo.." Aki ani nedopovedal a vo dverách stál Shunsuke. "Tak ty takto, hej? " zvrieskol a začal doňho kopať. Akiho bezmocné telo, ešte stále priviazané na stoličke strácalo vedomie...

Keď otvoril oči, zasiahla ho vlna žiarivého svetla. Do nosa mu udrel silný nemocničký zápach, zmiešaný s inou, viac lákavejšou a hlavne známou vôňou. Zdvihol hlavu a poobzeral sa. Na kresle vedľa postele spal Minoru. Aki sa otočil na bok, aby naňho lepšie videl. Celé jeho telo horelo bolesťou, cítil sa ako v pekle. Po pár minútach, sa mu oči znovu začali zatvárať a vrátil sa naspäť do ríše snov. Prebudila ho až sestrička, čo mu prišla vymeniť obväzy. Keď sa pozrel na stoličku, bola prázdna.. "Kam.. Kam šiel?" spýtal sa neistým hlasom. "Sedí na chodbe. Teraz tu byť nemôže." povedala milým hlasom a na ruku mu naliala dezinfekčný roztok. Aki sa len nervózne pomrvil a poslušne čakal, kým si sestrička neurobí svoju prácu. Pár sekúnd po jej odchode sa znovu otvorili dvere. Stál v nich Minoru. Bol celý doškrabaný a na tvári mal pár nepekných mmodrín. Aki sa usmial a naznačil mu, že má ísť k nemu do postele. "Ahoj.." zašepkal Minoru a snažil sa posadiť na postel. "Chýbal si mi.." zašepkal Aki a z oka mu ušlo pár slzičiek. Minoru ich utrel jediným neobviazaným prstom pravej ruky a pobozkal ho na líce. "Aj ty mne.." zašepkal mu do vlasov a jemne ho objal.

Vošiel do kúpelne, zhodil zo seba zbytočné veci a vošiel do sprchy. Pustil na seba prúd vriacej vody a prefackal sa. Bolesti už boli omnoho slabšie než pred pár dňami, keď sa "váľal" v nemocnici. Z poličky vzal šampón a nalial si z neho na ruku. Pomaly a šetrne si začal umývať vlasy. Zrazu na chrbte pocítil chladnú ruku. NEmusel sa otáčať, aby zistil, kto za ním stojí. Ruka sa jemne skĺzla na jeho zadoček a začala ho po ňom hladiť. "Otoč sa.." prikázal Minoru a Aki s radosťou poslúchol. "Mali by sme dokončiť nedokončené. Čo povieš?" spýtal sa Aki po pár chvíľach. Minoruho úsmev hovoril za všetko.
Položil ho na posteľ a vyzliekol s neho župan. Opatrne mu roztiahol nohy a začal sa hrať s jeho pýchou. Jazykom hladil jeho stehná a rukou dráždil jeho pýchu. JEho jazyk sa začal nebezpečne približovať k Akiho zadočku "Aaah.." Zavzdychal maličký a prehol sa v návale vzrušenia. Rukami sa pevne chytil plachty a zaťal zuby. Minoru ho pohladil po ruke. "Neboj.. Budeš sa cítiť ako v raji.." Zašepkal a pomaly doňho začal vnikať ukazováčikom. Aki zatínal zuby ako len vedel, no pár výkrikov mu uniklo. "Hej.. Ak potrebuješ, chyť sa." povedal Minoru a podal mu ruku. Aki na nič nečakal a poriadne ju uchopil. Minoru pridal aj prostredník. Pár minút sa v ňom pohyboval len s prstami. Teraz na rad prišlo niečo väčšie a tvrdšie.. POmaly doňho začal vnikať. Chvíľu v ňom ostal bez pohybu, potom sa začal pohybovať. Najprv jemne a neskôr stále silnejšie a silnejšie.. Ich horúce vzdychy naplnili izbu. Telá mali ako v ohni- v ohni nespútanej vášne. Akiho pýcha sa trela o Minoruho brucho, ich jazyky tancovali tanec lásky. Pár posledných prírazov... Obaja naraz vykríkli a Minoru bezvládne spadol na Akiho spotené telo. Ich ruky boli stále prepletené.. "M-Milujem ťa.." zašepkal Minoru, zišiel s Akiho a prehodil cez nich deku. "Milujem ťa.." Odpovedal mu Aki a pritúlil sa k nemu

~THE END~

 


Komentáře

1 Katsumi Katsumi | 6. listopadu 2011 v 15:46 | Reagovat

Nemám slov , prostě dokonalost ! ♥

2 Aja Tenshi Aja Tenshi | E-mail | Web | 6. listopadu 2011 v 15:50 | Reagovat

[1]: Arigatoo ♥

3 WeWu WeWu | 25. listopadu 2011 v 19:59 | Reagovat

káámo riadne dokonale O_O ♥♥♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama