"To znie ako plán..."

11. října 2011 v 17:26 | Aja Tenshi |  Jednorázovky
Tak.. máte to tu.. rozdelila som to na 2 časti.. možno budú 3.. ešte neviem....
Aale tak táto časť je perverzná len troška a podotýkam: podobnosť s mojím životom je "čisto náhodná" :DD Potrebovala som príbeh, kt. by bol smutný... Je tam pár útržkov odomňa ale pár som ich tam doplnila.. :D Pekné čítanie vám prajem.. :D :D :D ♥ A dúfam že sa bude páčiť :)



Prstami klepkal po zľadovatelom zábradlí. Hrubý kabát prestával hriať, čím dlhšie tu stál. Zazvonil mu mobil: "Hai?" ozval sa nedočkavo "Kde do pekla si? Mrznem tu už asi pol hodinu!" zasyčal nervózne do telefónu. "Gomen. Akosi.. akosi som ostal trčať v zápche. Vieš čo, môžme sa stretnúť u teba. A sľubujem, že prídem aj keby som mal vystrielaľať pol Tokia" zaznel ospravedlňujúci hlas z telefónu. "To hovoríš vždy.. A potm nikdy neprídeš.." povedal smutným hlasom a utrel si z líca slzu. "Akira, sľubujem že tentokrát svoj sľub splním.." zašepkal do telefónu roztraseným hlasom. "Minoru.. Počkám si na teba.." dodal Akira a zložil telefón. Snažil sa nerozplakať. Mobil pomaly strčil do vrecka a natiahol si rukavice. Zhlboka sa nadýchol a vykročil. Čakala ho dlhá cesta domov.


"Na to zabudni Shunsuke! Povedal som ti, že dnes už mám plány! Žiadne porady ani nič sa ma dnes večer netýka! Zajtra ma otravuj koľko chceš. Jasné?" zložil telefón.. Rukou si prešiel po čele a nervózne podupkával nohou. Mal chuť vystúpiť z auta a ísť pešo. Mal chuť konečne objať svoju tak zanedbávanú lásku. Po asi hodine sa dostal na čelo kolóny. Pozrel sa na hodinky. "Do riti!" zanadával. Bolo pol 8.. Mali sa stretnúť skoro pred troma hodinami. Čo najrýchlejšie sa snažil dostať do Akirovho bytu.


Otvorili sa dvere. "No hurá!" sucho poznamenal smutný Akira. "Gomen láska.. Skôr sa nedalo.. Ale vynahradím ti to!" povedal Minoru a zhodil zo seba veľký kabát. Aki sa len usmial a vošiel do spálne. Minoru ho po chvíli nasledoval. "Aki, Aki, Aki.." zašepkal Minoru a pohladil Akiho potetovaný chrbát. "Nani??" spýtal sa po chvíľke. "Stále si mi nevysvetlil, ako je možné, že si celý dotetovaný a máš toľko piercingov, keď máš len 17.." Aki sa usmial a zo skrine vytiahol čiernu košeľu. "Ako som ti už povedal, Minoru, všetko sa dozvieš v správny čas.." ten sa len pousmial a pomohol Akimu s gombíkami na košeli. "Aki..." zašepkal mu do ucha "chýbal si mi" Aki sa usmial. "Baka! Nehovor 'to' meno!! Neznášam to meno!" náhle vybuchol maličký Akira. Minoru len pootočil hlavou a udivene pozrel na Akiho. "Aki.. Tvoje meno je dokonalé. Nič nevyslovujem radšej, než tvoje meno." Aki si objal ramená a ticho zavzlykal. "G-gomen.." vyšlo mu po pár chvíľach z úst. "Ale to meno mi pripomína.. Pripomína mi veci čo sa udiali pred pár rokmi.." Minoru ho silne objal "Chápem.. Všetko mi povieš keď príde ten správny čas.. Ale.. ale kedy ten správny čas príde?" nachvíľu zaváhal. Svjho milenca pomaly zdvihol na ruky a aj s ním sa posadil na posteľ. "Minoru.. Môže to byť dnes, zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok.." chcel dopovedať ale Minoru ho rázne prerušil bozkom. "Ticho.. Proste mi to povieš, keď budeš pripravený.." zašepkal a znova spojil ich pery vo vášnivom bozku.

~



"Som hladný!!" zakňučal aki po niekoľko hodinovom maratóne pozerania filmov. "Hmm.. myslíš že ešte niekde budú mať otvorené??" spýtavo sa naňho pozrel Minoru. Akiho tvár prezrádzala, že asi to tak nebude. "Myslím že ešte niečo bude v chladničke. Ale niesom si istý.." povedal polohlasne a oprel sa o Minoruho rameno. "Ak nič nenájdem, pôjdeme ku mne?" spýtal sa "Hmm.. to znie ako plán!" podotkol Aki a zachichotal sa.

Otvoril dvere na byte. V chodbe ich výtala perzská mačka s menom Satsuki. "Satsuu!!" zvýskol Aki a začal ju hladiť. Nadšenie z jeho tváre neustúpilo, ani keď ho pohrýzla do ukazováčika. "Satsuu!! Nesmieš!" povedal Minoru a pobozkal Akiho zakrvavený prst. "A ty, Akira, nepchaj prsty do úst Satsuki, ale mne.. Ja totiž nehryziem" dodal nadržaným tónom. Akiho líca sa sfarbili do červena. "Minoru, začínam sa ťa báť.." povedal po chvíli, keď už stál oproti svojmu milencovi. Ten ho jemne chytil za pás a pritiahol k sebe. Pomaly a vášnivo mu začal bozkávať krk. "Nemáš sa čoho báť.. Budem na teba jemný.." zašepkal a ruku mu strčil do nohavíc. Jemne mu pohladil zadoček a pritisol si ho čo najbližšie. "M-minoru.. ja.." zašepkal Aki a snažil sa ho od seba odtisnúť. "Čo sa deje??" spýtal sa Minoru prekvapene. "Ja.. ja nemôžem.. Prepáč.." pošeptal Aki a začal plakať. "Súvisí to s tým?" kľakol si na zem a pohladil Akiho po vlasoch. Len letmo prikývol. "Ja.. chcem ti o tom povedať.. Len bojím sa, že ma potom necháš.." Minoru si ustarostene vydýchol. "Aki.. mám 35, žijem s mačkou a milujem jedného 17 ročného chalana, ktorého nikdy neopustím.. Nech sa deje čokoľvek." pomaly mu utrel slzy a vzal si ho do náručia. "Naozaj?" spýtal sa neveriacky a potiahol nosom. "Myslíš si, že keby som ťa nemiloval, držím ťa vo svojom náručí a chcem o tebe veieť všetko, ty trdlo?" upravil si prameň vlasov, ktoý mu vypadol spoza ucha. "Bez teba by som nebol tak.. tak šťastný. A nevedel by som čo je láska.." dodal a objal ho.

Posadil sa na gauč aj so šálkou kávy. Hlavu si oprel o svojho milenca. "Chceš to počuť teraz, alebo až ráno, keď vstaneme?" spýtal sa po pár minútach tichého sedenia. "Ja vlastne ani neviem.. Bojím sa." odpovedal mu Minoru, pričom si odpil z jeho šálky. "Bojím sa, čo so mnou spravia tie slová. A hlavne sa bojím, čo spravia s tebou, drahý." dodal po pár sekundách. "So mnou?" opýtal sa Aki a pokračoval: "Mňa nanajvýš tak rozplačú.. A spomeniem si, čo sa udialo. Možno.. možno zas nebudem pár nocí spať.. Ale to sa podá.."

Rukou ho objal okolo ramien. "Rozprávaj.." prikázal a potiahol nosom.
Pomaly sa nadýchol. "Začalo sa to, keď som mal 10. Mal som kamaráta, no pre mňa znamenal oveľa viac. Volal sa Makoto. Bolo leto, myslím že 2004. 2 týždne pred mojimi narodeninami, bol som u starých rodičov. Sedeli sme na lavičke, rozprávali sa o škole, o babách.. Bol odomňa o 5 rokov starší, no ajtak sme si dobre rozumeli. Z ničoho nič sa ku mne otočil a pobozkal ma.. Len tak.. Najprv som nechcel uveriť... No potom nastal najkrajší týždeň môjho života. Dlhé prechádzky ruka v ruke, pozorovanie hviezd, objatia... Skrátka ako sen." nachvíľu sa odmlčal. "Týždeň pred narodeninami som musel odísť preč. Celým srdcom som dúfal, že keď sa vrátim, bude to rovnaké, možno ešte lepšie.. No mýlil som sa. Keď som prišiel, prvé čo som zbadal bol on.. Usmial som sa naňho a zamával mu... Odpoveďou mi bol pohľad na to, ako sa k nemu rozbehlo úplne neznáme dievča a pobozkali sa.. Z očí mi vyhŕkli slzy.. Takýto nádherný narodeninový darček.. Ani nie za hodinu som vypadol von s cieľom zničiť ich vzťah. To som však nevdel, čo ma čaká. "Ahoj." ozvalo sa spoza mňa. Bola to Emi, jeho sesternica. "Ahoj." odzdravil som ju celkom bez záujmu. "Mám jeden nápad. Výhodný pre mňa aj pre teba. Chceš ho počuť?" spýtala sa ma. Bol som zarazený, ale prikývol som." znovu sa odmlčal. Minoru zarazene pozeral na Akiho "Gomeen ale.. nejak nechápem.. Mohol by si to skrátiť?" spýtal sa ospravedlňujúco. "Oo.. Hai.. Takže.. Ja a Emi sme sa dali dokopy a plánom bolo vyprovokovať Makota k žiarlivosti.. no márne. Asi po roku chodenia Emi som to skončil a podrezal si žili kôli Makotovi.. Môj psychický stav sa zhoršil, keď mu zomrel brat.. Hrozne som sa oňho bál.. Ale jeho "baba" stála pri ňom. Pár mesiacov na to, zomrel môj bratranec, potom prastarká, 4 kamoši sa v jeden týždeň zabili pri haváriách, ďalší 2 o pár mesiacov neskôr spáchali samovraždu.. Myslel som, že zabudnem.. na Makota, na všetko zlé čo sa udialo.. Ale nič nezaberalo.. znovu som si podrezal žily a skončil som na psychiatrii.. Mal som 14. Z psychiatrie som putoval do decáka, lebo rodičia nezvládali moju výchovu. Zaobchádzali tam so mnou jak zo špinou. Bol som tam asi rok a potom si ma vzali naspeť. Nebolo to to isté. Zaujímali sa len o moju mladšiu sestru, kašľali na mňa, na moje problémy, na to že sa potrebujem porozprávať.. Za tie 2 roky čo som bol doma som sa zaplietol do gangov a mal som problémy.. Potom som ušiel z domu.. Asi mesiac som len tak blúdil po Osake, bez cieľa.. Stretol som jedného chlapíka. Povedal mi, že si môžem ľahko zarobiť kopu peňazí, len mu musím slúžiť ako model. Vlastnil tetovacie a pearsingové štúdio, tak som neváhal a šiel do toho. Asi za 3 mesiace som mal dosť na cestu do Tokya a malý podnájom. zbalil som si všetky veci a z jazvami na srdci odyšiel sem. Pár mesiacov som pracoval v striptízovom bare ako čašník.. a vtedy sa stala tá najhoršia vec.." po jeho tvári sa pustili pramene sĺz. "Nepokrčuj ak nechceš" povedal Minoru a objal ho. "Ale ja musím.." protestoval Akira. "Vracal som sa z práce. Chcel osm si skrátiť dlhú cestu a tak som šiel jednou temnou uličkou. Zrazu sa oproti mne zjavili dve vysoké a viditeľne svalnaté postavy. Chcel som ich obísť, ale nedovolili mi to. Jeden z nich ma prilačil o chladnú stenu. "Ak povieš čo i len slovko, zabijem ťa." povedal hrubým hlasom a začal ma vyzliekať. Ten druhý sa zatiaľ oprel o stenu oproti a sledoval, čo sa deje. Najprv mi stiahol bundu, potom košeľu a tričko. Rukami zašiel do mojich nohavíc. Silným ťahom ich zo mňa strhol a chystal sa strhnúť aj moje boxerky. "Teraz ja!" ozval sa druhý a pristúpil ku mne. Boxerky mi opatrne stiahol až ku kolenám a otočiil ma k sebe chrbtom. Vedel som, čo bude nasledovať. Celou silou do mňa vošiel. Chcel som sa brániť, ale bol obrovský a silný. Snažil som sa kričať, ale moje hrdlo nevydalo ani hlásky. Po pár minútach zo mňa vyšiel. "KĽakni si!" zreval na mňa ten druhý. Poslúchol som. Rozopol si nohavice a svoj penis mi strčil do úst. Snažil som sa ho dať preč, no čím viac som prostestoval, tým viac to bolelo. Za pár minút bol hotový aj ten. Ešte ma poriadne zmlátili a nechali ležať v kaluži krvi.. Zobudil som sa v nemocnici. Mal som z toho zlý pocit, ale polícii som povedal všetko, čo som si pamätal. Po týždni ma poslali domov. V práci som skončil a začal som si hľadať novú.. A potom.. potom som stretol teba.." dopovedal roztraseným hlasom a rozplakal sa. Minoru bol ešte stále v šoku. Objal Akiho a snažil sa ho upokojiť. "Neboj sa.. už ti nik neublíži.. Som tu pre teba.." povedal roztraseným hlasom.


Zobudil sa vo veľkej posteli. Vedľa neho ležal Minoru a listoval si v novinách. "Ohayo, Aki." pozdravil ho a venoval mu maličký božtek na nos. "O-ohayo.. Čo sa včera.. ehm dnes ráno stalo?" spýtal sa a unavene si pretrel oči. "No, keď som ťa objal, tak.. tak asi po 10 minútach som prišiel na to že si zaspal.." povedal a noviny odložil na nočný stolík. Aki sa poškrabkal po čele.. "G-gomeen.." vyšlo z neho po pár sekundách. "Nevadí." odpovedal mu Minoru a s úsmevom na tvári sa k nemu priblížil. Aki mierne pootočil hlavu a našpúlil pery. Minoru ani chvíľu neváhal a pobozkal ho najvášnivejšie ako vedel. Po pár desiatkach sekúnd sa odpojili.

"M-minoru?" "Haii??" "No.. ja.. mám taký menší.. ehm.. problém." povedal Aki a pozrel sa na Minoruho, ktorý akurát riešil papiere do práce. "No, aký máš problém, láska?" spýtal sa bez toho aby odtrhol zrak od desiatok papierov na jeho stole. "Ehm.. no.. neviem ako ti to vysvetliť.." zašeptal Aki a dlaňou si prešiel po červenom líci. Minoru sa otočil a naskytol sa mu pohľad na Akiho rozkrok. "Hmm.. Pár nápadov by som mal, ale neviem, či budeš súhlasiť.." povedal po pár minútach skúmania. Akimu zasvietili očká. "Tak.. Skús tie nápady zrealizovať." Vyhlásil a perverzne sa usmial. "A-ale po tom.." začal Minoru nechápavo, no Aki ho prerušil. "Včera si mi povedal, že sa nemám čoho báť a že budeš jemný.." Minoru zaskočene vyvalil oči, ale musel súhlasiť. Pomaly sa postavil, chytil Akiru za ruko a odtiahol ho do spálne. Jemne ho uložil na posteľ, vyzliekol sa a kľakol si k nemu. Jednou rukou hladil jeho stoporený úd a druhou stvrdnuté bradavky. Aki nechcel zaostávať, tak začal hladiť Minoruho pýchu cez čierne boxerky, čo mal na sebe. Z úst mu iniklo pár prenikavých stonov. Minoru ho však náhle prerušil a vzal na ruky. Keď vošli do chodby, Aki sa zháčil "Čo tu robíme??" spýtal sa nechápavo.. "Uvidíš." Povedal Minoru a vyšiel s ním pred byt. Oprel ho ku stene a kľakol si. "M-minoru... si si istý že tu?" spýtal sa vyľakane. "Haii.. Som.." odpovedal mu Minoru a rukou pohladil jeho rozkrok. Akimu sa z úst drali hlasité stony, ozývajúce sa v ľudoprázdnej bytovke.
Pomaly s neho stiahol boxerky. Naskytol sa mu jedinečný pohľad na milencovu vztýčenú pýchu. Jemne olizol špičku, potom si ho nenásitne strčil do úst. Akirove vzdychy sa stále viac stupňovali a Minoruho pýcha rátla do nebies.
Aki svoje prsty zaplietol do Minoruho vlasov a jemne sa odstrčil od steny. Potom začal prirážať. ...Posledný výkrik.. A už len tiché dozvuky.. Pomaly sa po stene spustil na zem ku svojmu milencovi. TEn na nič nečakal a pobozkal ho.. Akiho ústa sa naplnili jeh vlastným semenom... No v bozku pokračoval..
Rukou zablúdil medzi Minoruove nohy. Rukou jemne prechádzal po okraji boxeriek, no potom sa odvážil dať ich dole. Pred ním sa zjavil objemný úd jeho milenca. Prešiel po jeho dĺžke a olizol špičku. Pomaly si ho strkal do úst.
"Preboha!!" zrazu sa ozval známy hlas zo schodov. Minoru sa pozrel na vysokú postavu "M-minoru?? čo to preboha.." začala hovoriť postava. "Kto je to?" spýtal sa prekvapený Aki, no minoruho penis z ruky nepustil. "Shunsuke.." zašepkal Minoru a uškrnul sa. "Minoru.. ale to.." začal Shunsuke šepkať. "Čo to? Že ti nemôžem ublížiť? Medzi nami dvoma nikdy nič nebolo, nieje a nebude! Tak si to už uvedom.." osočil sa a chytil Akiho za plece. "Pochop konečne, že toto je jediná osoba, ktorú milujem.. Len a len jeho.." povedal a pobozkal Akiho plece. Shunsuke sa otočil a odyšiel..

POKRAČOVANIE NABUDÚCE
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama