Ni-kai-me de Ai no kokoromi -愛-

19. srpna 2011 v 22:16 | Aja Tenshi |  Jednorázovky
Konnichiwa.. ^.^ Pridávam novú jednorazovku s názvom "Ni-kai-me de Ai no kokoromi -愛-" (Láska na druhý pokus.) Je venovaná mojej dlhoročnej a dobrej kamarátke Sayuri Ai. :D Ako som povedala už dávješie: Nieje to len o tom, že jej syn a môj manžel spolu majú pomer.. xD Dobre.. :D Tak.. prajem pekné a pervertné čítanie ^,...,^




MAna x Gackt

Sedel som na stoličke a čítal noviny. "To bude za deň!" pomyslel som si a ľahol späť na posteľ. Zrazu zazvonil zvionček. "M-MAna??? ČO tu preboha tak skoro robíš?? A vlastne, čo tu robíš??" neskrýval som pred ním prekvapenie. NEvideli sme sa asi 2 roky . Ale bolo milé, že sa ukázal. Ahlavne na moje narodeniny.


Čakal som Gacktovu reakciu,nejak som sa tým nezaoberal,odpoveďou taktiež nie,zavrel som za sebou dvere a sadol som si s nohami vyloženými na stole rovno do Gacktovej obývačky.Gackt stál pred dverami ako obarený a pomaly sa ku mne otáčal,počas čoho stihol nahodiť milý výraz


Bol drzý ako vždy. ZArazilo ma, keĎ za sebou zabuchol dvere. Prešiel okolo mňa a zostal za ním závan parfému. Toho parfému, ktorý použil aj vtedy.. Snažil som sa tváriť normálne, no nejak mi to nešlo. POmaly som k nemu prišiel. "Dáš si niečo na pitie?" spýtal som sa. "dúfam že mi odpovie.." pomyslel som si a usmial sa. "Uhm.. Asi Saké. A ak nemáš saké tak stačí cola." zachvíľu som bol späť aj s fľaškou vychladeného saké a dvomi pohármi. NAlial som nám a čakal na MAnove reakcie


Pozoroval som Gackta ako mu behajú hlavou myšlienky a striedajú sa mu podivné gestá na tvári. Chcel som ďalej mlčať a prebudiť v ňom miernu naštvanosť. Vždy som sa naňho rád pozeral,keď začal nerváčiť. Malo to vždy opačný efekt a pôsobil na mňa ako malý chlapec,ktorému vzali lízanku. Dnes ale na to nieje vhodný čas... Nesmiem zabudnúť,prečo som sem prišiel..
"Ehm ehm..." vytiahol som spoza chrbta balíček ovinutý veľkou modrou mašľou. "Toto by som ti chcel dať,kedže máš dnes narodeniny...Viem,že sme sa možno dlho nevideli a si asi trocha zaskočený mojou návštevou,ale na dobrých priateľov sa nezabúda..." Videl som ako Gacktovi mizne bledý výraz z tváre a konečne sa trocha pousmial.


Vytiahol spoza chrbta akúsi krabičku. Toto robil vždy, keĎ ma chcel dostať. Musel som sa nad tým pousmiať. Bol tak rozkošný.. Pritiahol som ho bližšie k sebe a objal ho. Vôňa jeho vlasov bola stále tak okúzľujúca, ako pred rokmi. Aj jeho hlas.. vôbec sa nezmenil. Odtiahol som sa a pohladil som ho po líci. Chcel som ho pobozkať. "nie, nesmiem to spraviť..." povedal som si. "Ale no. To si nemusel! Ale ďakujem." MAna sa len usmial a vyceril na mňa svoje malé zúbky. "Nemáš začko Gaku. Pre teba všetko.." zostal som mierne zarazený. MAna sčervenal a zachichotal sa. "No, tak už to otvor!"

Toto som teda nečakal. Naozaj som si nemyslel že aj po takej dlhej dobe ma Gacktovo objatie roztrasie ako malé dieťa.... Bol by som najradšej,keby ma už nepustil... Ale nie...na toto nesmiem myslieť,sme kamaráti,to čo sa stalo bolo dávno.... Sledoval som ho akobojuje s mašlou,ktorú nevedel rozviazať. Pohyboval rukami sem a tam a už som nemohol udržať smiech. "Pre takých 'šikulkov' ako ty naštastie ľudia vymysleli nožnice" To ako sa milý Gackt zatváril by som neprial vidieť nikomu. Nachvíľu som aj uvažoval žeto radšej odvolám,ale potomsom zbadal nemý náznak úsmevu na tvári a podal som mu ich.


NA vonok som sa zatváril urazene, ale vo vnútri som bol šťastný. Vzal som mu z ruky nožnice a prestrihol mašľu. "Ešte počkaj!" zakričal zrazu Mana. Zmizol vo dverách a za pár minút bol späť. V ruke držal podobnú krabičku z mašľou, ale táto bola ružová a oveľa väčšia. Spoznal som ju.. "M-MAna.." zašepkal som. Tú krabičku som mu dal deň predtým, ako sme sa naposledy videli. Bál som sa, čo povie keĎ ju otvorí. NAjprv som si myslel že za mnou neprišiel kôli jej obsahu, ale teraz mi je jasné, že sa udialo niečo úplne iné.. "Prečo si ju ešte neotvoril?" spýtal som sa zvedavo. Sasol si ku mne a sklonil hlavu. "Chcel.. chcel som ju otvoriť, keĎ budem s tebou.. Ale Seth mi povedal..." odmlčal sa a začal plakať. Silne som ho objal okolo ramien. "Čo ti povedal?" potreboval som to počuť. "On.. on mi povedal.. že ťa počul s niekým volať a .. že si tej osobe vyznával lásku.. a.. a potom.. " prestal hovoriť a začal plakať ešte viac. Dal som mu maličký božtek na vlasy a do očí sa mi nahrnuli slzy. "Mana.. "

Nezvládol som celú situáciu,nemalo sa to nikdy stať... Ale nedokázal som udržať slzy keď som si na to všetko spomenul... Bolo mi veľmi ľúto,že Gackt zrazu osmutnel len kôli mne... "Prepáč,je mi to veľmi ľúto,som naivný idiot, nechápem ako som si mohol myslieť, že...."
Gack ma silno uchopil a priložil mi prst na ústa: "Je to v poriadku Mana.... Nič sa nedeje... Možno.. možno keby som vedel toto... Bolo by všetko inak..." Zmeravel som ako stena.... Prestali mi tiecť slzy a tá veta sa mi opakovala v hlave... Bolo by všetko inak? "MAna, vnímaš?" spýtal sa po chvíli.


Vypadal ako v tranze. Slzy tiekli po jeho tvári a svoje veľké očká upieral na mňa. "Ako si to myslel že inak??" spýtal sa ma plačlivým hlasom.. "Vtedy som totiž volal s jedným dievčatkom. Bola to céra môjho dobrého kamaráta.." zašepkal som zlomeným hlasom.. "Bola?" spýtal sa Mana a utrel si slzu. "Prednedávnom zomrela na leukémiu.." do očí sa mi natlačili slzy a snažil som sa nepustiť ich ďalej. "Gackt... To som nevedel.." zašepkal a pustil sa do ešte väčšieho plaču. Silno som ho objal.. "To nič, to bude dobré. Uvidíš. Sľubujem ti to. Už sa nič zlé nestane..."
Pár minút sme len tak sedeli v objatí. MAna prestal plakať a začal rozbaĺovať darček. Bol som červený, keĎ z neho vytiahol čierne minišaty s korzetom. "G-gackt??" pozrel sa na mňa MAna. "Aale to sú tie, čo som..." prerušil som ho malým božtekom.. "Ja viem." zašepkal som a odtiahol sa. Začervenal sa a sklopil zrak. Robil to tak vždy, keĎ bol v rozpakoch. "Vyskúšaj si ich." povedal som a oprel sa o tvrdé operadlo pohovky. MAna sa postavil predomňa a začal sa vyzliekať.

Vedel som,že z tejto situácie už niet úniku.. A vlastne.. ani som z nej nechcel uniknúť... Je to presne to, prečo som tu prišiel... Vlastne somm nečakal že sa to bude vyvíjať až takto... Neskutočne mi odľahlo, keď Gackt zmienil to dievča. Bolo mi ľúto,že stratil osobu, ktorú mal rád,ale zároveň som mal veľkú radosť z toho,že som u neho nestratil nádej.
Gackt bol celý čas čo som sa prezliekal slučne otočený.. Nedalo mi to..
"Ehm....myslím,že mám problém so šnurovačkou na chrbte, zišla by sa mi malá pomoc"

Postavil som sa a šiel za MAnom. CHytil som do rúk šnúrky z korzetu a pomaly ich začal zaťahovať. Neviem čo ma to napadlo - keď boli šaty zašnurované, zdvyhol som Manovi sukňu a začal ho hladiť po stehnách. Položil som si hlavu na jeho ramneo a vdychoval tú dokonalú vôňu jeho tela. "Gackt..." povedal neisto Mana. "Uhm.. p-prepáč.." zakoktal som a bleskovo som z neho dal ruky preč. "Vypadáš.. perverzne.." povedal som. Mana sa začal smiať. Potom ku mne pristúpil a posotil ma na gauč k ešte neotvorenému balíčku. "Teraz ty.." zamrmlal a sadol si na stôl oproti mne.

Hneď ako začal odbaľovať balíček, provokačne som roztiahol nohy. Pár sekúnd som myslel, že sa k jeho otvoreniu ani nedostaneme.. Z balíčka vytiahol malú škatuľku a otvoril ju. "Asi ťa zabijem.." povedal s kľudom a zdvyhol na mňa zrak. Usmial som sa. SLeoval som ako sa raduje z môjho darčeka. "Mana, fakt, nemusel si. Ach, tie museli byť drahé!" pozrel na náramkové hodiny vykladané čiernymi diamantami. " Ale Gackt. Pre teba by som aj vraždil" podotkol som po chvíli a odpil si zo Saké. Rukou si zašiel do neupravených vlasov a dolial mi Saké, pričom jemne zavadil o moje koleno.


Dalo mi zabrať nepozerať sa mu medzi rozkročené nohy. Ale stihol som si všimnúť že má na sebe ružovo-tyrkysové boxerky. Hodinky som zasunul späť do krabičky a položil ich na stôl. Zahľadel som sa do jeho hlbokých hnedých očí. Z tranzu ma vyrušilo zvonenie mobilu. "Nezdvyhneš to?" spýtal sa Mana asi po štvrtom zvonení. "Teraz mám inú prácu." zašomral som a perverzne sa uškrnul. Mal som s ním plány na ten večer, čo neprišiel. Čo tak ich dokončiť dnes? Postavil som sa a chytil ho za pás. Ako pierko som si ho vzal do náručia a odkráčal s ním do spálne. "Čo to robíš?" spýtal sa keď som ho položil na posteľ a rozopl si košeľu. "Chcem dokončiť to, čo som začal pred dvoma rokmi.." zašepkal som a otočil sa k nemu.

JEho tvár prezrádzala všetky jeho úmysly.. "Čo to robíš?" spýtal som sa ho, aby som sa uistil, že si len namýšľam čo chce spraviť. "Chcem dokončiť to, čo som začal pred dvoma rokmi.." otočil sa ku mne a pomaly si sadal. Cítil som sa ako v ohni... Jeho ruky hladili moje stehná a perami blúdil po mojom krku. "G-gackt..." na pery mi položil prst. "Už nikdy neodíď bezomňa.. Počuješ?" zašepkal mi do ucha. Jeho hlas znel ako v tú noc.. V tú noc keď sme spolu poprvýkrát spali..
"Preboha! Daj si to dole!" povedal plačlivým tónom, keď sa mu ani na 4 pokus nepodarilo so mňa zložiť šaty. Potiahol som za pár šnúročiek a šaty samé spadli k mojím členkom. Cítil som sa.. divne. Síce to boli len 2 roky, ale moje pocity boli rovnaké ako prvý krát...

Stál tam len tak v tesných boxerkách. Pristúpil som k nemu a pobozkal ho na líce. Ruku som si nasmeroval na jeho útly zadoček.. Prstom som dráždil jeho malý otvorček cez vrstvu ružovej látky. Cítil som, že jeho pýcha tvrdne a rastie.. Pomaly som si kľakol a olizol mu steho popri leme boxeriek. Chcel ich dať dole. Cítil som to... Môj jazyk zablúdil vyššie. Hral sa s Manovou pýchou ako s lízatkom... Jeho vzdychy boli stále silnejšie a prenikavejšie... Môj rozkrok naberal na veľkosti a pýtal sa von. Postavil som sa a Manu položill na stôl oproti posteli. Vyzliekol som ho z boxeriek a následne aj seba z nohavíc. Rukou som pevne uchopil jeho pýchu a začal ju honiť. Môj rozkrok sa zatiaľ otieral o Manove stehno.

Snažil som sa nekričať od vzrušenia.. Jeho ruka v mojom rozkroku dokázala zázraky.. Zrazu som na stehne pocítil tlak. Bol to Gacktov rozkrok, pýtajúci sa von z boxeriek. Rukou som pomaly zašiel na ich okraj. Keď som nabral viec odvahy, začal som ho hladiť.. Najprv len jemne no potom som zrýchlil.. Zrazu Gackt prestal a bez varovania ma vzal do náručia. Preniesol ma do kúpeľne a posadil do vane. Prekvapilo ma, že vaňa je napustená skoro po okraj a voda je ešte teplá. Vyzul si ponožky vošiel ku mne. Mokré boxerky ešte viac zväčšili jeho pýchu. Pohľad na vodu kvapkajúcu z jeho tela ma nekonečne vzrušoval.. Pomaly som sa oprel dozadu a provokačne som pozrel an Gackta "Ty to robíš naschvál.." zasyčal a obkročmo si na mňa sadol. Ruky som mu položil na vypracované ramená. Cítil som rýchly tlkot jeho srdca a pomaly som zavrel oči.

Zavrel oči.. V ten moment som pochopil, čo k nemu naozaj cítim. Pohladil som ho po líci a jeho ruky zložil dole. Nejakým zázrakom som si stiahol aj úplne mokré boxerky a donútil som Manu znovu otvoriť oči. "Poď sem.." prikázal som mu a nahodil som majetnícky úsmev. Teraz patrí len mne.. A už navždy bude len a len môj.. Pomaly sa ku mne priblížil. Rukou sa oprel o moje stehno. "No.. Teraz sa otoč a poriadne rozkroč nohy.." pokračoval som s príkazmi. Jedna ruka sa hrala s jeho pýchou, zatiaľ čo druhá prenikala do jeho vnútra. Pekne pomaly - prst po prste.. Manove vzdychy boli prenikavé.. Pomaly som cítil, že moja pýcha potrebuje jeho telo viac než čokoľvek iné na svete. Naznačil som mu, neh si pomaly sadá. "Už len kúsok.." zašepkal som mu do ucha, keď vykríkol bolesťou. Chvíľu som počkal nech si zvykne a potom Som ho stiahol pod seba. RUkami som držal jeho boky a pomaly prirážal oproti jeho zadočku.

Jeho prsty sa mi zaryli hlboko do kože... Bolesťou som skoro nedýchal. Pomaly začal prirážať a bolesť ustupovala. Z pier mi mimovoľne unikali hlasité vzdychy. Nedokázal som sa ovládať. Telo ma nepočúvalo, mozog nereagoval. Jediná vec ktorú registroval, bol pohyb Gacktovkho tela oproti tomu môjmu. Mal ma v plnej moci.. VEdel čo a ako má robiť aby som neprotestoval. Jeho prírazy boli stále silnejšie. Vzal som do ruky svoju nepovšimnutú pýchu a začal som ju honiť v tempe Gacktových prírazov. "Tú ruku daj preč.." zašepkal mi do ucha a následne ho olizol. Neostávalo mi nič iné ako poslúchnuť ho. Ruku som dal nakraj ale už o chvíľu sa tam ocitla iná ruka. Ani nie za minútu moje telo pocítilo príval slasti.. Nestihol som si ani uvedomiť, čo sa stalo a du úst sa mi predierala ruka celá od mojej erekcie. Poslušne som ju olizol a nechal som Gackta dokončiť si prácu. Jeho vzdychy sa stupňovali, s čoho som usúdil, že už bude aj on. Z úst sa mu vydralo ešte pár vzdychov a klesol na mňa.

Vystriekal som sa do jeho malého a perverzného zadočku... "Sľúbil si mi že už to nespravíš.. Pamätáš?" Ozval sa Mana. "Ja viem.. Ale nemohol som si to odpustiť." poznamenal som a vyšiel som z vane. Podal som Manovi ruku aby nespadol a zabalil ho do osušky. Dal som mu maličký božtek na spodnú peru. Mana mierne zafňukal "Čo je?" spýtal som sa ho.. "Pokračuj. Tvoje pery.. Chýbali mi" začervenal sa a olizol si pery. Neváhal som a vrhol sa na ne. Môj jazyk sa dobýjal do jeho úst. Po niekoľkých minútach som ucítil potrebu nadýchnuť sa. Otvoril som oči. Mana sa usmieval.. Hodil sa mi okolo krku. "Aishiteru.." zašepkal. "Watashi mo, anata.." povedal som polohlasne a odniesol som ho do spálne. ľahli sme si na posteľ a zaspali.. "Je to láska na druhý pokus?" spýtal sa ma Mana. "Určite.. Inak by sme tu teraz neboli..."
 


Komentáře

1 kurosaki_orihime kurosaki_orihime | Web | 25. listopadu 2011 v 20:56 | Reagovat

to je tak krasne perverzneee *.* nech zije yaoi a gackt-sama <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama