IV.

12. července 2011 v 13:45 | Aja Tenshi |  Slnko Života
Konnichiwaa dávam sem 4-tú časť.. Gomen že tak neskoro, ale nejak som nestíhala keďže sú tu povodne.. :/ Ale všetko je už v poriadku.. Dúfam že sa bude páčiť x)


Zobudil ho hlasitý budík. Potichu vybehol zo spálne a šieel do kúpeľne aby sa obliekol. Z poličky si vzal vyžehlené nohavice a košľu. Už mu ostávali len dva gombíky, keď sa otvorili dvere. Ako inak- stál v nich Yoshiki. "Ohayo" rozospato zamrmlal a šiel vykonať svoje potreby. Kai si zatiaľ uviazal kravatu a skrotil neposlušné blonďavé vlasy. Yoshiki ho zo zadu objal. "Voniaš dokonale.." zašepkal mu do ucha a pobozkal ho. Blondiak sa otočil a svojmu milencovi venoval pár bozkov.




Do školy prišiel skoro po zvonení. Mal tušenie, že niečo nedopadne dobre. Prvá hodina bola Dejepis. Akurát preberal dejiny sveta. Všetko šlo ako po masle. Až do konca hodiny.. "Aha, náš buzerant sa konečne ukázal.." ozval sa spoza neho už známy hlas. "Haruma, ty si myslíš, že ma tvoje urážky nejako zasiahnu? Tak si na veľkom omyle.." ohradil sa ohradil sa Kai a mieril si to do telocvične. Haruma za ním ďalej nešiel. Otvoril svoju skrinku. "Do riti!" zanadával, keď uvidel ružové minišaty a podväzky. Celou silou kopol do skrinky. "Yamato! Čo tu do čerta robíte? Hodina sa už predsa začala!" zakričal naňho učiteľ. Keď si všimol šaty v jeho skrinke, začal sa smiať. "Yamato, vy ste buzík? HAhaha! A tot, toto si chcete na seba obliecť? Hahahaha!" Kai sa otočil a so slzami v očiach odyšiel.

































Túlal sa po meste. Už nikdy do tej školy nechcel vkročiť. Sadol si na lavičku a začal plakať. Na svojom ramene pocítil ruku. "Volali mi zo školy." povedal Yoshiki smutným tónom. Sadol si vedľa Kaia a objal ho okolo ramien. "Je mi jedno, kto o mne čo hovorí a kto si o mne čo myslí. Ale nieje mi jedno, čo si kto myslí o tebe a už duplom nie, keď ti niekto nadáva a ubližuje. Som schopný toho človeka aj zabiť.." povedal a pobozkal Blondiakov krk. Ten sa zamrvil a rukávom si utrel slzy. "Vraždiť kôli mne nemusíš. Ale priúčku by si zaslúžil." smrkol nosom. "Poďme domov." povedal Yoshiki, postavil sa a podal Kaiovi ruku.

Zaspal na gauči. Našťastie z neho Yoshiki vymámil meno. Vlasy stiahol do gumičky a vydal sa na cestu.Vo vlaku bolo len pár ľudí. Ostatní boli už dávno v práci alebo v škole.Vystúpil na druhej zastávke. Ponaťhoval si ruky a vyrazil za Harumom. Stál pred školou a čakal na zvonenie. Stiahol už pol krabičky cigariet. Po chvíli zbadal hlúčik teenagerov vychádzajúcich zo školy. Postavil sa pred nich a spýtal sa ešte kľudným tónom: "Ktorý z vás je Haruma Iwata?" Zo zadu sa ozval škrekľavý hlas: "Kto si a čo odomňa chceš?" Haruma sa zľakol keď pred sebouzbadal vysokého a svalnatého chlapa."Takže pekne poporiadku." začal Yoshiki, "Som priateľ toho.. ako si ho nazval 'buzeranta' a chcem ti len dať toto!" vyhŕkol naštvaným tónom a päsťou mu strelil do brucha. Haruma rozvalený na zemi sa ešte stále neprebral zo šoku.Inkasoval jeden úder za druhým...

Doma bol asi za dve hodiny. Otvoril mrazák a vybral ľad. Veľa ľadu.. Ruka mu žiarila na červeno a veľmi bolela. Vošiel do obývačky, v ktorej ešte stále sladko spal Kai. Prišiel k nemu a dal mu bozk na líce. Až teraz si všimol, že má roztrhnutú peru. Utrel mu kvapky krvi, čo sa rozhodli ujsť od svojho majiteľa. Šiel do kuchyne aby ho nezobudil. Za pár minút sa tam vyskytol aj Blondiak. "Pospal si si?" spýtal sa starostlivo Yoshiki. "Hai, hai.." zamrmlal rozospatý Kai "Pre boha! Čo sa ti to stalo??" spýtal sa hneď ako uvidel ruku v ľade a roztrhnutú peru. "Idem po niečo čím ti to vyčistím a po obväz." povedal a už sa strácal vo dverách. Cestou tam, mu došlo, čo sa asi stalo. Obväzy položl na stôl a silno objal ubolenú postavu sediacu na stoličke. "Arigatou.." zašepkal mu do ucha "Onegai. Pre teba všetko.." odpovedal mu Yoshiki.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama