Darček.. :)

25. července 2011 v 20:49 | Aja Tenshi
Ahoj.. :) dám sem jednu poviedku.. Nieje odmňa a nieje Yaoi.. :) Pres asi mesiacom mi ju napísala kamarátka Karin a hrozne sa mi páči ^_^ No, aby som nezabudla, je to prvá hetero poviedka, ktorú som dočítala dokonca.. :) A nieje to pre to, že v nej vystupujeme ja a Reita.. :D Dobre.. Tak prajem pekné čítanie :)



Sedela na podobločnici a dívala sa na Tokyo. Myšlienky jej splašene behali. Otvorila okno a vystrčila sa, len tak, polonahá. Na ničom zrazu nezáležalo. Ocitala sa v opojení šťastia a vášne, žiadne výčitky svedomia. Pretože správnosť jej rozhodnutia bola relevantná.

Japonsko milovala od rannej puberty. Farby, vôňa, rozdielnosť; všetko čo ju priťahovalo. A tajomstvo. Tajomstvo naoko kľudných, nápocných ľudí, ktorý v sebe skrývajú krotkú divosť.
Odložila školu a zarábala si primitívnou prácou ako umývačka riadu. Na strednej študovala umenie. A na umenie sa dala vďaka Japonsku, takže to vyzeralo že Japonsko doslova riadi jej život. V práci drela a jej snaha bola pdmenená tým, že mohla pracovať ako čašníčka.
Trpko prežívala pohĺady chlipných chlapov, keď im roznášala pivo - ale myšlienka na to, že túto prácu robí len kvôli drahocennej letenke, ju povzbudzovala a posmelovala.
Na pult nedôverčivo vyzerajúcej letušky, alebo ako nazvať pracovníčku aerolínii, hodila dvetisíc eur (vrátane dnešnej výplaty a minimálnej podpory pre obsluhu od opilcov) a poprvýkrát pocítila strach. Letuška si ju premerala a dala sa do rátania. Keď kúsok papiera znamenajúci nový život držala v rukách, plakala od šťastia. Potichu sa zbalila, pozbierala svoje staré oblečenie, keďže úspory z posledných 4 rokov do posledného centu šetrila, napísala listy všetkým, ktorých ľúbi, a odišla. Proste odišla. Všetko nešťastie nechala za sebou a vydala sa na východ.
Všetci z jej okolia, všetci ktorých mala rada a ktorí si neuvedomovali, že nevedomky čakajú na listy zvlené od slaných sĺz, doma pokojne spali. Nikomu nič nepovedala.
Let pod dlhý a zničujúci. Zaspala už v taxíku a ani nevedela, či to bolo od nudy alebo od únavy. Jemné ázijské hlasy z hotela ju nedokázali zobudiť, a tak ju personál preniesol priamo do malej izby. Keď sa večer o siedmej zobudila a uvedomila si, že už je v Japonsku usmiala sa. A to napriek tomu, že v peňaženke mala iba pár v Japonsku, samozrejme, neplatných eur. A to napriek tomu, že mala suchu v ústach, ale v izbičke nebola kúpeľňa. A to napriek tomu, že si na letisku pravdepodobne zabudla jeden kufor. A to napriek tomu, že tieto tri problémy boli v skutočnosti iba vrcholom pyramídy nepríjemností.
Hodila sa na posteľ a začala premýšľať:" Interpol... nikomu som to nepovedala... nemám mobil.... prachy... rodina plače, priatelia plačú... netuším, či vôbec žijú... a keby aj, nemôžu ma kontaktovať... polovica môjho skromného šatníka je na západnom konci Tokya, kam cetsa metrom trvá pekných pár hodín... tma, je tu tma a žiadne svetlo... chýba tu okno..."
Do očí jej vstúpili páliace slzy.
A v jednom momente vedela, že musí vypadnúť. Saké. Ryžová pálenka Japoncov, úplne iná káva ako babkina slivovica.
Rukami hmatkala v tme, na nízku posteľ vysypala všetko oblečenie a rýchlo sa prezliekla. Bolo úplne jedno, čo si oblečie, niektoré Japonky predsa na seba oblečú všetko čo uvidia a nazývajú to štýlom, ale ona sa predsa len rozhodla pre čierne, trochu gotické šaty, ktoré si našťastie dala do príručnej tašky ako poklad.

Oblúkom obišla recepciu s nefungujúcou klimatizáciou, pretože chcela blúdiť. Cchela sa zamotať do davu a zomrieť. Spravila najhlúpejšiu vec, akú mohla myslela len na seba a jej rodina... plače.
Predierala sa preplneným dusným Tokiom a ani len netušila, za ktorým z neónových nápisov sa skrýva... krčma.
Tokyo bolo ako mravenisko; nie však plné mravcov ale nízkych, exoticky vyzerajúcich ľudí. Jej hotel bol v akomsi gete, preto ju prekvapilo, keď v ´diaľke zbadala vysvietenú, vysokú, zlatú budovu. Kasíno.
Rukami sa predierala všetkými mravcami, pár štetiek na ňu začalo vrieskať, bolo jej to jedno, pretože zrazu bola vo vnútri obrovskej luxusnej reštaurácie na prízemií. Nemala pri sebe ani euro, tobôž nie jen. Ale to jej bolo jedno, nateraz jej stačí tápať sa prítomnosťou; budúcnosť je ďaleko.
Opíjala sa s whisky a burbonom, často krát premiešanými. Nechápala samú seba - Japonsko bol jej osobným rajom, ale keď už tu bola, našla si úplne európske kasíno (a žiadny sushi bar), opíjala sa anglickými sračkami a túžila po domove. Je to snáď recesia jej duše?
Bude to trvať roky, kým si tu zarobím na letenku domov, pomyslela si a rozplakala sa.


___________________________________________________________________________________________


Do baru vstúpil úplne bežný klient. Japonec do tridsať rokov. Nevzbudil nikoho záujem. Bez makeupu a špeciálneho oblečenia vyzeral fádne a bežne. A napriek tomu, že sa o snažil aj fádne vyzerať, nemohol si pomôcť a zájsť do obyčajného baru. Radšej zašiel do reštaurácie sídlacej na prížemí jeho hotelu.
Nevidel voľné miesto. Rozhodol sa preto prisadnúť si k niekomu.
Uvidel ju, ju a jedenástu slzu ktorú vyronila, a pocítil zánlesk ľútosti. bola osamelá v dokonalom svetenablískaného kasína, presne tak ako on a leske jeho sveta, ktorý začínal nenávidieť.
Jednoducho odsunul stopličku vedľa nej, a jediným slovom spečatil večer.
,,Prečo?" spýtal sa jednoducho.
Pili a roprávali sa. ani jeden nevedel, o čom. Ona preto, že bola už celkom slušne opitá, on preto, že sa utápal v jej vlhkých očiach, preňho tak isto exotických ako tie jeho pre ňu. Napriek opileckému lesku v jej .... [uveď farbu tvojich očí :D] videl, ako sa úplne ovláda. Ako nad sebou drží kontrolu, aj napriek množstvu alkoholu.
O jednej ráno jednoducho prehodila: ,,Zatvárajú o pol hodinu."
,,Vadí to?"
,,Áno. Môj hotel je otvorený do tej istej hodiny."
Chvíľu na ňu iba hľadel. ,,Poď ku mne."
Aj ona váhala a zízala naňho. Chcela, veľmi chcela. Ale nebolo to správne. ,,Nie, nepoznám ťa."
Stále jej hľadel do očí, a rukou sa pomaly dotkol jej stehna pod stolom. ,,Poznáš ma."
Pohľadom ju hypnotizoval. A ona sa nechala zhypnotizovať. Zrazu sa nechala unášať, ale bola si istá, že alkohol nad ňou nemal moc. bolo to niečo iné. Možno jeho úsmev. Možno tvár. Možno to, ako ju celý večer počúval a chápel. poslušne za ním odcupkala ku baru, kde zaplatil mastný účet za ich spoločné popíjanie, a aj to jej osamotené kolečko.
Schmatol ju za ruku a ťahal ju ku výťahom. Ťahal ju takmer tri kroky za sebou, vyznelo to takmer surovo. Výťah sa otvoril práve keď k nemu pricháza. Vstúpil a ona doňho prudko narazila, čo bolo len následko kynetiky. Zapotácal sa, vrazil do zadnej steny rýchchleho výťahu.
Vôbec nebolo divné, keď ho pobozkala. Tváre mali príliš blízko seba. Prakticky... to bol tiež následok kynetiky.
,,Počkaj," zadýchane povedal, ,,bývam len na ôsmom poschodí, už tam bu..." Ozvalo sa zacinkanie. Výťah našiel svoj cieľ a hneď sa ponáhľal na svoje ďaľšie stanovicko v nekonečnom kolobehu.
Dvojica našla taktiež svoj cieľ. Otvoril dvere čipovou kartou, kým ona sa prehnuto prierala o stenu. Vtiahol ju do bytu, chytil ju za plecia a pobozkal ju. Jej ruky zúrivo rozšklbli len jeho košele, zhodila mu sako a v návale vášne a opitosti sa potkla. Padľa na mäkký koberec a zvrieskla od bolesti v členku. Zasmial sa a rýchlo sa k nej sklonil. Ležali na bokoch oproti sebe, bozkávali sa. Chytil ju za vlasy a divokým pohybom jej zaklonil hlavu. Chcel počuť jej krik, aspoň ešte raz. Jeho uši sa dočkali. Rukami rýchlo nahmatal zips tiahnúci sa po jej boku. Zubami tiahol bežec po drážkach, ona ho zatiaľ bozkávala po chrbte. Keď bol hotový, rýchlo sa presunul hore k jej krku...

Nachvíľu sa zadívala na akvárium. Rybičky bez života ležali vo vode, apaticky mávali plutvami a nechali sa unášať prúdom. Presne tak ako dvojica na koberci.
Využil jej nepozornosť a spravil to, o čo sa mu žiadalo od chvíle ako si uvedomil, že ona si svoje slzy neutiera, ale hrdo ich necháva tiecť po svojej tvári.
Prudko vzdychla práve v momente, keď sa zasmial stodvadsiatej slze v jej očiach. Všetko je pripadalo zvláštne - čierny ešte celkom nezvlečený z jej pliec, to ako sa na nich pohybovalo oblečenie spolu s nimi, apatické ryby, ktoré videla vždy, keď sa od vzrušenia prehla a to, ako jej bolesť nepripadala taká zlá.

Ležia vedľa seba na koberci a netušia, čo sa stalo.
On nevie, prečo si vybral práve ju. Obyčajnú európanku, ktorá pravdepodobne ani nemá peniaze.
Ona nevie, prečo si vybrala práve jeho. Prečo to skončilo hneď takto, akoby mu sama sebou zaplatila za drinky.


Už sa ďalej nemohla vystáť. Zabrblala niečo o tom, že sa dusí a odkráčala k veľkým oknám.. Odmeraným hlasom jej povedal, že sa nedajú otvoriť, a tak zutekala a po celom apartmáne hľadala hocakú bránu ku vzduchu.
Skončila v jeho spálni. S trpkým úsmevom si uvedomila, že sa sem ani nedostali. Na posteli boli poukladané jednoduché košele; jednu z nich si vybrala a obliekla si ju. Neotravovala ss so zapínaním dvadsiatich gombíkov a iba si ju cez seba prevesila. Nedočkavo otvorila okno a vystrčila sa von. Okno sa nachádzalo priamo na južnej strane otočené do veľkej japonskej prírodnej záhrady.
Plecia si nechala obmývať chladným vzduchom a rozhodla sa neuvažovať. Len tak nechať plynúť čas.
Na jej nahom ramene pocítila bozk. Strhla sa, na moment ju zachvátila vlna vzrušenia, potom na rad prišlo racionálne uvažovanie a ona ustúpila. akoby jej hlasivky zamrazil sám vzduch, jej hlas bol mučiaci chladom keď povedala: ,,You... you just fucked me."
Na Slovenksu by jej táto fráza pripadala smiešna, nie však tu a teraz.
,,Nie."
,,Áno."
,,Prečo?"
,,vieš vôbec, ako sa volám?"
,,Nie."
,,Tak vidíš."
,,Ako sa voláš?"
Hypnotizoval ju hnedými očami. Mysel sa je zatemnila, ovládol ju. ,,Aja."
,,Ja som Reita."
Reita, Reita, to jej niečo hovorilo. ,,Ha, voláš sa presne ako ten z GazettE"
,,Náhoda, nie?
 


Komentáře

1 Sisa Bizarre Sisa Bizarre | 25. července 2011 v 21:29 | Reagovat

Bohaa!:D prečo tm ešte neni okračovanie?:D presne sa tam dalapredstaviť Ajka aj Reita :P fajná ,tiež prvá hetero ktorú som čítala :D 8-O

2 Aja Tenshi Aja Tenshi | E-mail | Web | 26. července 2011 v 17:02 | Reagovat

[1]: Popítam autorku o pokračovanie.. :D ale niesom istý či bude súhlasiť.. xD :D tak ostáva len držať palce.. :D :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama