Stratil som anjela

7. června 2011 v 18:29 | Aja Tenshi |  Jednorázovky
R.I.P. Jasmine You..
Venované všekým, pre ktorých Jasmie niečo znamenal



Zobudilo ma slnko svietiace priamo na mňa a záťaž na mojom hrudníku. "Je tak krásny keď spí.." pomyslel som si keď sa tá malá princezná pomrvila. Zostal som takto ležať ešte hodnú chvíľu. Nemohol som ho zobudiť, vypadal tak krehko.
"Ohayo Kamijo-sama!" ozval sa môj anjelik.. "Ohayo Jasmie. Ako si spal??" spýtal som sa ho s úsmevom. "Výborne," začal rozprávať ešte s rozospatým hláskom "Taký dobrý vankúš chcem navždy.." a položil svoju hlavu na moje rameno. Dal som mu malú pusinku na čelo a pohladil jeho hladký krk. "Ideme sa niekam najesť, alebo sa najeme sem?" spýtal som sa a čakal na jeho reakciu "Kamijo-sama! Na to zabudni! Ja sa s tejto postele nehnem! A ty tu pekne ostaneš so mnou. Je ti to jasné??" začal po mne kričať s takým elánom..
Donútil som ho ísť do kuchyne a najesť sa. Doktor mu povedal že má viac jesť a má mať menej stresu. Už vtedy som netušil nič dobré. "Idem do sprchy, zatiaľ sa najedz! A bez odvrávania!" zahlásil som a vošiel do kúpeľne. Sprcha mi trvala asi 10 minút. "Jasmie! Prestaň hrať na tú basu a poď sa najesť.. Vieš čo hovoril doktor.. Máš si dávať pozor.. Nerád by som.." no Jasmie ma rázne prerušil "Láskaa, neboj sa toľko! Uvidíš, naše deti sa na tomto budú smiať! Aj na našej svadbe sa tomuto budeme smiať. Aj naše vnúča.." teraz som ho prerušil ja malým božtekom. "Jasmie, ja to myslím v dobrom." povedal som a strčil mu do úst rožok. Z nevôľou ho požul a prehltol. "Kami, myslíš si že by som už mohol ísť s tebou do štúdia?? Sám sa tu zbláznim!!" prosíkal, kým som si zapínal košeľu. "Jasmie, je to riskantné. A vieš aký mám na to názor.. Pokiaľ doktor nepovie že je to všetko v poriadku, budem si ťa strážiť ako oko v hlave a ty sa nepohneš ani na krok." povedal som smutným tónom. Princ sa len usmial dal mi pusu a rozlúčili sme sa. Smeroval som do štúdia, kde už Hizaki a Teru určite nervovali kde som.

V štúdiu som bol asi do ôsmej, potom som sa vybral domov. "Môj princ určite zas niečo vyvádza" pomyslel som si keď som vystupoval z výťahu. "Jasmie, som domáá!" kričal som rovno od dverí, no Jasmie sa neozýval. Vošiel som do obývačky a Jasmie ležal na zemi.. "J-Jasmie!!" zkričal som. Jemne pootočil hlavu, zčí mu tiekli slzy, no nevypadal smutne.
Kľakol som si k nemu, vzal jeho telo do náručia a začal plakať. "Neplač, budeš mať vrásky.." povedal a usmial sa. "K-Kamijo, už tu asi dlho nebudem, tak t-ti chcem povedať že si jediný človek na tomto svete," prestal hovoriť aby sa nadýchol, a potom pokračoval: "na ktorom mi kedy záležalo. Rodičia mi boli vždy ukradnutí tak ako aj ja im. Ale ty si mi dal všetko čo som chcel.. Milujem ťa.." sedel som tam so slzami v očiach a bezmocný pomôcť môjmu anjelikovi, mojej láske. "Neodchádzaj.. Čo naše deti? Čo naša svadba a... vnúčatá?? Čo ja?" slzy mi stekali v prúdoch po tvári a on sa len usmieval "Nájdeš si lepšieho ako som bol ja.. Ver mi.." S ťažkosťami zdvihol ruku, prešiel mi ňou po tvári. Jemne som ho pobozkal. Zavrel oči a bol navždy preč.... Začal som hystericky kričať triasť jeho bezvládnym telom a plakať.. Mal som ho poslúchnuť a vziať zo sebou.. Teraz som ho navždy stratil a nikdy si to neodpustím... Stratil som anjela a môj život odišiel s ním...

Už sú to skoro tri roky čo je Jasmie preč a ja stále myslím na ten hrozný deň, keď mi vydýchol v náručí. Ale v jednom mal pravdu. Dal som mu všetko čo chcel: môj život a tak to ostane naveky. Nikdy nebudem nikoho tak milovať ako jeho...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama